Margaréta Hockicková: Každá včela si čo najlepšie plní svoju úlohu a môže učiť i samotné ľudstvo

RedakciaAktuality17.4.2019

„Keď umrie posledná včela, najneskôr do štyroch rokov vyhynie ľudstvo“ tento výrok sa pripisuje Albertovi Einsteinovi.

História ľudstva a včiel je úzko prepojená. Človek veľmi skoro odhalil hodnotu včelích produktov medu aj vosku a začal včely chovať cielene. Starí Gréci a Rimania vedeli oceniť med ako potravinu aj ako prostriedok na liečenie. Dnes sa med považuje za tekuté zlato, liek z domácej lekárne, základ prírodnej kozmetiky. Ďalej sa vo veľkej miere pri liečení využíva peľ, materská kašička, propolis.

Mohli by ste nám predstaviť spolok včelárov v našom meste?

Včelársky spolok – Základná organizácia Slovenského zväzu včelárov v Ružomberku vznikol 6.júla 1919, v tomto roku nás čakajú oslavy v 10. výročia. Založil ho včelársky expert Václav Jakš spolu s Jozefom Bohúňom a Jozefom Faithom v Bielom Potoku. Počet členov bol 55. V súčasnosti ZO SZV v Ružomberku má registrovaných 150 členov, pričom 15 včelárov je v procese prijímania a čakajú na registráciu v centrálnom registri včelstiev. Ide predovšetkým o členov v dôchodkovom veku, nakoľko včielky si vyžadujú dostatok voľného času a to vtedy, keď ho potrebujú ony, nie vtedy keď má čas včelár V našej ZO SZV registrujeme 1665 včelstiev.

Čo bolo predmetom tohtoročnej výročnej schôdzi?

V marci každoročne organizujeme výročnú členskú schôdzu, ktorej sa zúčastňujú predovšetkým včelári, ktorí majú záujem o dianie v organizácii, ale taktiež o aktuality k zdravotnému stavu včelstiev, technickým pomôckam, využitia dotácii a iné témy, ktoré sa priamo dotýkajú starostlivosti o včielky. Na tohtoročnej výročnej schôdzi sa naši včelári dozvedeli nie len aktuality z našej organizácie a aj novinky z celoslovenskej organizácie -informácie o voľbe nového predsedu SZV. Ďalej boli odprezentované dve odborné prednášky na tému Včelárske produkty a Technológia včelárenia, taktiež si mohli v rámci prednášky domov zdarma odniesť štiepky medonosnej rastliny justy, ktorými po vysadení môžu spestriť včeliu pašu na svojej včelnici.

Čo by som mala urobiť, ak by som chcela začať včeláriť?

Ak chceme začať včeláriť, je potrebné najskôr získať nejaké vedomosti o živote včielok a starostlivosti o ne. Nie je na škodu, ak sa rozhodneme prvý rok najskôr byť nápomocný včelárovi, ktorý žije v blízkosti. Nazbierame tak mnoho poznatkov, zručností s prácou so včielkami. Ak nechceme nechať nič na náhodu, SOŠ Pod Bánošom v Banskej Bystrici ponúka vzdelávanie v odbore včelárstvo, ktoré prebieha 2 roky počas víkendov a je ukončené skúškou v odbore včelárstvo. Vzdelávanie prebieha pod dohľadom tých najskúsenejších včelárskych odborníkov. Samotný finančný vstup pri začiatkoch včelárenia však nie je nízky. Potrebujeme špeciálne pomôcky – úle, rámiky, dymák, oblečenie pre včelára a plno drobností. Tiež musíme vyriešiť kde včely umiestnime. Až po prehodnotení toho, či sme schopní splniť určité podmienky ,zistíme či v skutočnosti sú včely pre nás to pravé.

Čo pre nás znamenajú včely?

Včela žila s človekom od nepamäti. Naši predkovia si ju dokonca priniesli z východu pri veľkom sťahovaní národov a osídlovaní územia Slovenska. Žila s nami tisícročia, ale či prežije i nasledujúce tisícročie, záleží len na nás. Veľké výpadky včiel hlásia z celého sveta, v poslednom roku zasiahli i susedné Maďarsko a juh Slovenska. Známy včelár z Dudiniec v minulom roku obhospodarúval 300 včelstiev a na jar mu vyleteli včielky z 18 úľov. Nás na Liptove zatiaľ takáto katastrofa nezasiahla, čo je ale možno otázkou času. Včela je náš pomocník, robí len prospešnú prácu či ako opeľovač alebo prostredníctvom včelích produktov ako med, propolis, vosk, materská kašička a čoraz viac v liečiteľstve využívaný včelí jed. Od samotného života včelstva, kde každá včielka si čo najlepšie plní svoju úlohu, sa môže učiť i samotné ľudstvo.

Môžeme včelám pomôcť aj my?

V súčasnosti sa v poľnohospodárstve stretáme bežne s používaním pesticídov, ktoré negatívne vplývajú nie len na zdravotný stav nás všetkých, ale predovšetkým včiel. Pričom včela je potrebná pri opeľovaní až 80% kvitnúcich rastlín. Preto by sme sa mali najmä v našich záhradkách snažiť vyhýbať chémii a využívať postupy, ktoré nám ponúka sama príroda. Včelu samotnú potrebujeme nie len pri opeľovaní poľnohospodárskych plodín, ale aj okrasných rastlín našich balkónov, záhradiek a kvetinovej výsadby, preto myslime pri chemickom ošetrovaní aj na ne. Krása záhrad je aj v samotnom trávniku. Pre našu lokalitu je typická ďatelina, púpava, ktorú sa snažíme rôznymi postrekmi odstrániť. Ale práve pestrosť trávnika priláka do našej záhrady poletujúce motýle, lienky či samotné včielky, ktoré sa postarajú nie len o našu úrodu, ale častokrát aj biologickú ochranu. Sterilné trávniky s tujami sú fádne, veď práve kvitnúce fialky pošteklia všetky naše zmysly, farebný kontrast sedmokrások a púpav prebudí v nás pocit radosti zo slnenčných dní a príjemne strávených večerov so svojimi blízkymi pri pohári vychladenej medoviny.

Čo by ste odkázali našim čitateľom vo vzťahu ku včelám?

Nebojme sa včiel, nelietajú preto, aby nás uštipli, ale aby opeľovali a boli užitočné pre samotný život nás všetkých. Spestrime im pašu, podporíme tak ich zdravie. Vysádzajme medonosné rastliny ako slnečnicu, aksamietnicu, ktorá je prospešná aj pre ich zdravie pri ochrane pred klieštikom varroa, Pestujme levanduľu, tekvicu, krokusy, mak a mnohé ďalšie, ktoré sú zdrojom nektáru a peľu, ich zoznam si ľahko nájdeme na internete. Nechráňme sa chémiou pred prírodou, ale žime s prírodou.