Mať v dome psa je národným športom, hovorí riaditeľka ružomberského útulku

RedakciaAktuality30.7.2019

Oľga Lizáková sa venuje útulku už 18 rokov. Dnes jej pomáha zamestnankyňa a dobrovoľníci, kedysi sa o Centrum nájdených zvierat starala sama. V útulku videla mnoho prípadov – často aj kurióznych. Cez jej ruky prešli nielen psíky a mačky, ale aj plaziaca sa korytnačka po Podhore, zajace, škrečky a nedávno aj fredka. Oľga sa občas sama čuduje, ako sa môžu majitelia zvierat tak bezohľadne správať a vypustiť von zvieratko, ktoré sa poväčšine stáva domácim miláčikom alebo zanedbať jeho povinné čipovanie.

„Kedysi to bolo tak, že na uliciach sa objavovali zvieratá vo svorkách a hlavne po Vianociach, keď si ich ľudia zaobstarali ako darček, no keď zistili po pár mesiacoch, že to šteká, uteká, hryzie, pĺzne, vypustili ich na ulicu,“ hovorí Oľga Lizáková, štatutárna zástupkyňa Občianskeho združenia Centrum nájdených zvierat v Ružomberku. Dnes je podľa jej slov situácia omnoho horšia - mestskí policajti im zvieratá z ulíc prinesú takmer každý deň. Ich počet v útulku sa preto mení, v priemere sa starajú o 15 zvieracích „sirôt“.

Pomáhajú im dobrovoľníci

Útulok dostáva od mesta financie na chod. Okrem jednej zamestnankyne, Ivany Mayerovej, ich navštevujú aj dobrovoľníci, ktorí chodia napríklad venčiť psíkov. „Keďže pes postupuje na adopciu, musí si zvykať na vôdzku, tomuto ich učia naši dobrovoľníci, že ich zoberú von na prechádzku,“ vysvetľuje Oľga Lizáková. Okrem mesta im však tento rok finančne pomohlo aj Občianske združenie Ružomberčan, ktoré im venovalo 500 eur. „To sme využili na veterinárku, kastrácie a ďalšiu starostlivosť, ktorú si vyžadujú neočipované nájdené zvieratá,“ hovorí.

Majitelia sú často nezodpovední

Nájdené zvieratá, ktoré mestskí policajti odchytia v uliciach, si prevažne nájdu svojich majiteľov. Ide predovšetkým o „zatúlancov“, ktorí preskočili plot alebo sa pri nepozornosti majiteľa vytratili sami na prechádzku po okolí. „Takýmto majiteľom sa potom snažíme dohovoriť, že aký plot alebo výbeh by si mali zaobstarať, pretože teraz sa ich miláčik našiel, ale nabudúce môže prísť napárený alebo sa nevráti vôbec,“ vysvetľuje Oľga Lizáková.

Putujú na adopciu k novým majiteľom

Niektoré zvieratká, poväčšine psy alebo mačky, už svojich pôvodných majiteľov nikdy neuvidia. Ak nemajú čip, útulok nevie kontaktovať majiteľa, no často sa stáva, že majiteľ o svojho zvieracieho spoločníka ani nemá záujem a nehľadá ho. Zviera veterinár ošetrí, vykastruje, zbaví prípadných vší a zviera ide na adopciu. „To je proces, kde slušným spôsobom aj my zisťujeme rodinné, sociálne a majetkové pomery, do akej rodiny pôjde napríklad psík, že či je to aktívna rodina, ktorá chodí na turistiky alebo na korčule, či ho chcú do domu alebo do bytu a podobne,“ vysvetľuje pomery, ktoré zisťujú pred odovzdaním psíka, takzvaným adoptovaním, a tiež sa snažia rodine vybrať najvhodnejšieho psa na základe jeho povahy a rodinnej situácie.

Pes nepatrí do každého domu

Oľga Lizáková upozorňuje na fakt, že nie do každého domu, nie do každej rodiny a nie do každého prostredia je pes vhodný. „Mať v dome psa je národným športom, ale nie každý na to má podmienky, lebo ak majú zlý plot, pes bude opäť pobehovať po ulici. Ľudia sú nezodpovední a situácia v tomto je dnes na Slovensku katastrofálna,“ dodáva. A prečo by si ľudia mali adoptovať zviera z útulku? „Nebudú podporovať množiteľov, ktorí si na tom zakladajú často nelegálny biznis a psík, ktorý je z útulku, má komplexnú veterinárnu starostlivosť a hlavne je milší a vďačnejší,“ uzatvára Oľga Lizáková.