Matkine ruky

RedakciaAktuality24.12.2022

V jednom bohatom dome sa zhromaždená spoločnosť bavila a prezerali si fotografie nafotené domácim pánom. Pozornosť vzbudila jedna fotka, na ktorej boli vyobrazené vychudnuté a zvráskavené dve ruky , zopnuté akoby k modlitbe. Prsty ruky zdali sa zmeravené bolesťou, ktorá vo vysokom veku kvári upracované ruky človeka. Domáci pán, vidiac nevyslovenú otázku na tvárach svojich hostí, preriekol.

To sú ruky mojej matky a láskyplne sa usmial, ako by chcel pohľadom pohladiť tie chudé, prácou už trocha znetvorené ruky. Všetci sa zvedavo naň pozreli. Áno, to sú ruky mojej matky, pokračoval domáci pán. Ešte sa pamätám a s vďakou sa rozpomínam, keď som bol ešte malý, keď tieto ruky boli krásne, biele, mäkké a keď ma hladievali po mojej mladej hlávke. I teraz, keď sa na dívam, cítim ich milé láskanie. Pamätám sa, ako matka varovala na jednej ruke mladšieho môjho brata a druhou rukou hladila hlávku mojej sestričky. A vtedy som porozumel, že my všetky deti sme boli odchované na týchto drahých rukách a že nimi hladila nás všetkých i požehnávala, čistila, riadila, opatrovala, ba niekedy aj pokarhala. A cítil som, že tieto ruky, keď čokoľvek pracovali, vychádzala z nich nevýslovná láska k nám všetkým a že jej práca , posvätená touto láskou, menila sa v zlato.

Roky pribúdali, mamička ostarievala, ruky stratili svoju belosť a hebkosť, ale nám deťom ostali vždy také milé a drahé, ako boli, keď sme boli ešte maličkí a žiadnej premeny sme na tých drahých rukách nepozorovali. Raz, keď som prišiel ku svojej matke ako ženatý človek ukázať jej našu prvorodenú dcérku, mala moja mamička už tak slabé ruky, že maličké moje dieťa už nedokázala povarovať. A vtedy som odfotografoval tie upracované, k modlitbe zovreté ruky, žehnajúce naše dieťa, ruky mojej matky. S láskou na to spomínam.

František Dian