Mestskú plaváreň otvorili v decembri 1967, najlepšie roky má za sebou. Samospráva stála pred rozhodnutím, či ju zrekonštruuje, alebo postaví novú. Po niekoľkých rokoch plánovania a dohadovania mestskí poslanci vybrali druhý variant.
Dôležitý krok urobili na poslednom mestskom zastupiteľstve, kedy schválili, že stavať a prevádzkovať ju budú pod hlavičkou mestskej spoločnosti CZT, ktorá si na ňu zoberie približne šesťmiliónový úver. Platiť ho bude 15 rokov mestský úrad, ročne na to vynaloží približne pol milióna eur.
Počas diskusie všetci poslanci potvrdili, že panuje všeobecná zhoda v nutnosti postaviť plaváreň v Ružomberku. Odlišné názory sa týkali spôsobu financovania, kontroly výstavby ale aj toho, čo by malo byť jej súčasťou.
„Plaváreň je jednou z priorít ale nie v takomto rozsahu, máme iné dôležité témy, ktoré teba riešiť,“ povedal poslanec Ľubomír Kubáň. Poukázal na pripravovanú výstavbu troch mestských nájomných bytoviek, potrebu výmeny teplovodných rozvodov aj konkurenciu v Liptovskej Osade, Bešeňovej, Lúčkach či Dolnom Kubíne.
Obavy má aj jeho kolega Ján Kuráň, ktorý je spokojný, že prostredníctvom CZT ušetria na DPH, no nepáči sa mu celý proces týkajúci sa plavárne. Podľa neho bolo treba financovať a prevádzkovať toto dielo cez novú spoločnosť s novým vedením, ktoré by vzišlo z výberového konania.
„V Ružomberku budeme mať škaredú a nemodernú plaváreň, ktorá skončila na poslednom mieste v architektonickej súťaži a to za cenu prvotriedneho dizajnu,“ citoval názor odborníka, ktorý podľa neho podporujú aj architekti a urbanisti,“ povedal Kubáň.
Podporil ho Patrik Habo. „Oprava starej plavárne nebola zlá, dnes by sme už mohli plávať Lokalitný program zahŕňa požiadavky mesta, ako má vyzerať plaváreň. Spísali sme, čo od nej očakávame a aká má byť a v akom rozsahu.“
Vtedy sa dohodli, že základným parametrom bude jednoduchá plaváreň pre lacné kúpanie bez akýchkoľvek významných atrakcií. Na základe toho stanovili cenu 3,6 milióna eur. V súčasnom projekte je aj vysoká potápačská veža, ktorá stavbu predraží.
„Vypísali sme súťaž, prihlásilo sa množstvo renomovaných architektov. Túto súťaž sme nerešpektovali a už od tohto obdobia sme urobili chybný krok, zle sme si zapli gombík na košeli. Vedenie mesta a Ján Bednárik sa rozhodli, že najlepšia plaváreň je tá v Pertržalke. Mohli sme si vybrať z 20 kvalitných návrhov. Toto je manažérske zlyhanie a od roku 2018 sme mohli vybrať kohokoľvek z tých úspešných,“ povedal Habo.
Predlžovanie termínu výstavby sa teraz ukázalo ako veľmi zlý krok. Ceny stavebných materiálov za posledný štvrťrok prudko stúpli, niektoré aj o 70 percent. „Mohli sme mať nielen zazmluvneného dodávateľa, ale aj mohli sme mať plaváreň takmer postavenú, keby sem vyhodnotili relevantnú súťaž a keby sme sa nevysmiali celej architektonickej obci celého Slovenska,“ povedal Habo.
Poslanec Peter Štupák pridal ďalšie ekonomické údaje. „Keď som sa pred piatimi rokmi rozprával s finančným analytikom, povedal, že každých osem mesiacov odkladania stavby nás bude stáť tri až päť percent hodnoty stavby naviac. Ak chceme niečo lacné, prevádzkujme starú plaváreň ako retro, niekto si za to zaplatí. Ale tí, čo chcú modernú plaváreň, budú chodiť ku konkurencii do Dolného Kubína, Lúčok, Liptovskej Osady. A ľudia budú vravieť, že v Ružomberku nič nie je, odsťahujú sa a bude klesať počet obyvateľov.“
Niektorí poslanci poukazovali na slabú kontrolu využitia financií určených na výstavbu. „Viceprimátor Bednárik, ako zodpovedná osoba za mesto budeš disponovať s rozpočtom 7 až 9 miliónov eur bez dokonalej kontroly. Pri fakturovaných prácach a objeme si postavíš nový dom a nikto to ani nezistí. Treba kontrolovať finančné toky,“ upozornil poslanec Martin Hromada.
Viceprimátor sa hájil tým, že na výstavbu aj prevádzku bude v rámci CZT zriadená samostatná skupina aj kontrolne dni. „Zúčastňujú sa ich aj poslanci. Nech sa páči, príďte.“
Jedným dychom ale dodal, že úspechom každej plavárne je, keď sa v prevádzkových nákladoch dostane na nulu. „Keď bude zisk, tak to bude úspech. Teraz doplácame 155-tisíc eur ročne.“
Viacerí poslanci vyčítali mestu, že bude splácať ročne pol milióna eur pätnásť rokov. Jana Halušková sa toho nebojí. „Dolný Kubín mal problémy, ale prežili a sú tu. Nebojme sa problémov a budujme. Buďme radi, že sa začne stavať, pretože ľudia po tomto túžia. Tešme sa, že sa niekde pohneme.“
Jana Streitová zdôraznila, že plaváreň neslúži len na voľnočasové aktivity ľudí. „Využívajú ju aj športoví plavci. Máme úspešné deti v plávaní, mládežníckeho majstra. Treba ju postaviť aj preto, aby sa deti naučili plávať a športovali.“
Poslanci nakoniec výstavbu novej plavárne schválili. Po verejnom obstarávaní príde na rad samotná výstavba. Ak pôjde všetko podľa plánu, prví návštevníci by si v nej mohli zaplávať o dva roky.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia