Milan Šlávka : Bezzásahová zóna vec nevyrieši

RedakciaAktuality20.5.2019

Mohli by ste popísať aké stavy Hlucháňa hôrneho zaznamenávate?

Hlucháň hôrny (Tetrao urogallus) je najväčším kurovitým vtákom na Zemi. V strednej Európe sa vyskytuje len v niektorých horských oblastiach. Jeho stavy na Slovensku sa v súčasnosti odhadujú na cca 1 500 kusov. Na území, ktoré obhospodarujú Mestské lesy jeho pohyb zaznamenávame najmä v oblasti Smrekovice.

Aké územia v rámci okresu boli vyhlásené na jeho ochranu?

Na jeho ochranu tu už v minulosti boli vyhlásené rezervácie Smrekovica a Jánošíkova kolkáreň o celkovej výmere 246 ha. Ochranárskymi organizáciami bol v minulých rokoch vybraný zoznam lokalít, v ktorých bude prioritou ochrana územia prirodzeného výskytu hlucháňa v rámci SR ide o cca 35 000 ha. V našom prípade ide o územie pod Smrekovicou, v oblasti Polčíkova, Maďarova atď. Podľa tohto návrhu by celkové územie určené na ochranu hlucháňa vo vlastníctve mesta bolo cca 1 051 ha (vrátane už spomínaných rezervácií). Z toho takmer 85 % by bola úplne bezzásahová zóna, na zvyšku by boli výrazné špecifické obmedzenia. Na celom spomínanom území by však nebolo možné napr. spracovanie kalamity, ale ani obnova lesa zalesňovaním.

Aké stanovisko ste zaujali voči tomuto návrhu?

Mestské lesy s.r.o. zaujali k návrhu v tejto podobe negatívne stanovisko. Našou prvoradou úlohou je totiž ochrana lesného majetku mesta, vyhlásením bezzásahovej zóny s nemožnosťou spracovania kalamity hrozí rozvrat dotknutých porastov ako aj rozšírenie lykožrúta do okolitých porastov, ktorých sa obmedzenia zatiaľ netýkajú. Mestské lesy s.r.o. investovali v minulosti nemalé finančné prostriedky do ich výchovy a ich sprístupnenia.

Preto ste tak reagovali?

Hranice územia na ochranu hlucháňa, boli ochranárskymi organizáciami vytýčené akoby od stola, stanovené bez konzultácie s našimi pracovníkmi, ktorí sa v tomto území dennodenne pohybujú a majú najlepší prehľad o pohybe hlucháňa, sú tu aj rozsiahle plochy kde sa hlucháň nikdy nevyskytoval. Celá problematika by si zaslúžila najprv vedecky podložený monitoring.

Predložili ste teda svoje negatívne stanovisko príslušným orgánom?

V minulých týždňoch sme sa stretli na pôde Okresného úradu v Ružomberku, odboru starostlivosti o životné prostredie s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody, konkrétne so zástupcami Správy národného parku Veľká Fatra. Mnohé naše argumenty boli akceptované a zdá sa, že nájdeme spoločnú reč a celý problém vyriešime pomocou konštruktívneho kompromisu, nielen striktnou bezzásahovosťou, ale napr. aj časovým obmedzením prác v dotknutých lokalitách, zameraním sa na tzv. mozaikovú štruktúru porastov atď.

Aké sú podľa vás príčiny poklesu populácie hlucháňa?

My si uvedomujeme, že na početnosť populácie hlucháňa určite vplýva aj ubúdanie starých lesov, treba sa však zamerať aj na ďalšie príčiny, hlavne na premnoženie ich prirodzených nepriateľov – diviakov, kún, líšok, ale najmä krkavcov (sú chránené), ktoré likvidujú vajcia aj mladé kuriatka. Napr. pre tieto kuriatka sú dôležitým zdrojom potravy mravce a ich larvy, dnes klasické mraveniská v lese takmer nenájdete, všetky sú zničené premnoženými medveďmi.

Čo potrebuje hlucháň pre svoj život?

Hlucháň v prvom rade potrebuje kľud a pokoj pre svoj život, dnes po vyhlásení rezervácií na jeho ochranu je úplne bežné vidieť pod Smrekovicou v čase jeho toku ráno 4 - 5 áut, ktoré sem doviezli fotografov, kameramanov a rôznych dobrodruhov.