Miroslav Števček : Dnes o poľnohospodárske remeslo nie je záujem

RedakciaAktuality15.5.2019

Poľnohospodárske družstvo Ludrová obhospodaruje poľnohospodársku pôdu dolnej časti Liptova v okrese Ružomberok. Družstvo, hospodáriace na 1 700 ha pôdy v katastri 3 obcí, lokalizovaných neďaleko Ružomberka, má okrem poľnohospodárskej výroby aj kameňolom, veľkoobchod ovocia a zeleniny, stavebnú a dopravnú činnosť a bioplynovú stanicu.

Družstvo sa zaoberá poľnohospodárskou prvovýrobou – rastlinnou a živočíšnou, ktoré sú dopĺňané službami : nákladná doprava, obchodný úsek, pridružená výroba, stavebná výroba, činnosť vykonávaná banským spôsobom.

„Práca v živočíšnej výrobe je už pomaly poloautomatizovaná. Je to práca, kde sa využíva špičková technika a moderné technológie. Už nie je taká, že poľnohospodár pracuje len s hnojom. Je to pomerne atraktívne zamestnanie,“ povedal na úvod stretnutia predseda PD Ludrová Miroslav Štefček a dodal, že družstvo patrí medzi firmy, ktoré sa môžu porovnávať s ktoroukoľvek inou, aj priemyselnou alebo poskytujúcou služby, v okrese Ružomberok.

Predseda družstva sa pousmial nad vetou, kedysi - no aj dnes často používanou, keď sa nebudeš dobre učiť pôjdeš dojiť kravy, alebo budeš traktorista. „Dnešný traktor je taký moderný stroj, že je to vlastne počítač, ktorý musí obsluhovať zaškolený a šikovný pracovník. Ani dojáreň už nie je o klasickom dojení, je to už súbor počítačových programov, s ktorými človek pracuje,“ konštatuje pre náš portál M.Števček.

Problém s pracovnou silou

Družstvo zamestnáva približne 100 zamestnancov, avšak je obrovský problém nájsť takých, ktorých by práca bavila.

Predseda sa počas stretnutia posťažoval, že v poľnohospodárskej, ale aj v ďalších výrobách majú obrovský problém s pracovnou silou. „Máme problém získať kvalifikovaných pracovníkov. Ani z jednej školy nevyjde človek, ktorý okamžite vie všetko robiť a tobôž má prax. Dôležitá je chuť pracovať a chuť učiť sa. Dnes sa už ľuďom nové veci učiť nechce,“ vysvetlil. Podľa neho je už aj vzdelávanie pre poľnohospodárov iné. Niekedy boli v bývalom Mikulášskom okrese jedna stredná škola poľnohospodárska a dve učilištia. Momentálne je už len Stredná škola polytechnická, kde len pár študentov má záujem o toto štúdium. „My sa však nebránime si vychovať vlastných pracovníkov, zafinancovať ich, pripraviť, len žiaľ o poľnohospodárstvo nie je záujem,“ smutne konštatoval Štefček, ktorý stále presadzuje názor, že práca na družstve nie je podradná. Práca so zvieratami ale aj na poli, je podľa neho skutočne krásna a zmysluplná, užitočná. Ľudia by nemali zabúdať, že výsledok práce poľnohospodárov je výživa ľudí, ktorá je pre nás všetkých potrebná.

Počasie má pre poľnohospodárov obrovský vplyv

„Momentálne nám toto počasie, ako tak vyhovuje. Aj keď si myslím, že aj my poľnohospodári sme tak trochu nároční. Dnes zasejeme a keby trochu popršalo, ale dve tri hodiny by stačili,“ usmial sa predseda. Apríl bol podľa neho poriadne suchý, čo skôr potrápilo iné regióny. Našťastie poľnohospodári z Ludrovej už stihli posiať, zasadiť všetko, čo mali. Aj keď následne potrebujú ošetrovať jednotlivé plodiny – pšenicu, repku, jačmeň a tu už podľa predsedu moc počasie nepraje. „Studený máj v stodole raj,“ použil na margo počasia pranostiku Štefček a pevne verí, že sa aj naplní. Poľnohospodári sa v minulosti tak často nestretávali s takýmito výkyvmi počasia, ktoré sú oveľa dramatickejšie aj vo forme búrok, či teplotných výkyvov. Aj lesná zver je pre nich obrovským problémom a zasadené porasty likvidujú. „Teraz je to úplne bežné, že v januári nájdete na repke aj sto členné stádo jeleníc a jeleňov,“ povedal predseda PD Ludrová.

Poľnohospodárstvo je životný štýl, no bez peňazí nefunguje.

„Dostávame málo dotácií z EU , v porovnaní s inými krajinami. Taktiež dostávame menej podpory zo štátneho rozpočtu, aj keď tento rok štát čiastku dotácií na poľnohospodárstvo navýšil,“ odpovedal M.Štefček. Upozornil však, že aj v rámci regiónov Slovenska je rozdiel v rozdeľovaní finančných prostriedkov. Liptov patrí medzi znevýhodnené oblasti, čo sa týka nadmorskej výšky, kvality pôdy a podobných vecí. Platby tzv. ANC oblastí /sú tzv znevýhodnené oblasti pre podnikanie v poľnohospodárstve/, do ktorej Liptov patrí, slúžia na dorovnanie rozdielu podnikania južného Slovenska. Podnikanie podľa Štefčeka v horských oblastiach Liptov, Orava je oveľa náročnejšie a nevýhodnejšie, ako v nižšej nadmorskej výške a položených oblastiach, kde sú podmienky lepšie.

Nie je zemiak ako zemiak

Na družstve v Ludrovej pestujú zemiaky na množenie a následne robia zemiakovú sadbu hlavne pre firmy, ktorým ich potom predávajú. „My produkujeme skutočne kvalitné zemiaky a tie predávame firmám, ktoré sa zaoberajú množením zemiakov. Ale časť konzumných zemiakov predáva priamo aj náš obchodný úsek. Predáva ich najmä materským škôlkam, školám a musím konštatovať, že sú úplne inej kvality, ako tie ktoré sa predávajú v hypermarketoch,“ pochválil sa M. Štefček. Podľa neho sa na Slovensku pestovanie zemiakov presunulo. V minulosti sa zemiaky pestovali predovšetkým na Orave Liptove a Spiši. Teraz sa najviac pestuje v Bratislave a okolí. Tam môžu dopestovať oveľa vyššie úrody aj vďaka kvalite pôdy a nainštalovaných zavlažovacích systémov. „Stretávam sa s mnohými konzumentmi zemiakov, ktorí povedia, že ja chcem zemiaky od vás a nie z obchodu,“ priznal predseda PD Ludrová, z čoho má samozrejme radosť.

„Veľmi sa teším, že sa nám darí udržať úroveň poľnohospodárskeho družstva, udržiavame zamestnanosť, podporujeme aktivity v obciach, v ktorých naše družstvo pôsobí. Poľnohospodárske družstvo patrí do tohto regiónu a teší ma, že stále napredujeme aj pri ťažkostiach, ktoré som spomenul,“ povedal Miroslav Štefček, ktorý je „poľnohospodár“ od roku 1981.