Mediácia má síce svoje miesto v spoločnosti, avšak na Slovensku je to stále menej známy pojem. Zjednodušene povedané ide o činnosť, kde nestranná, tretia osoba pomáha prítomným mimosúdne riešiť ich spor, konflikt. Týmto smerom sa približne pred pol druha rokom vybrala aj Ružomberčanka JUDr. Markéta Gašajová, PhD., absolventka Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
„Myšlienka stať sa mediátorkou skrsla vo mne počas covidovej pandémie. Človek rozmýšľal, čo ďalej a prišlo mi to ako dobrý nápad. Pár rokov predtým som zavŕšila doktorandské štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku aj s obhajobou dizertačnej práce, ktorej témou boli Problémy detí súvisiace so striedavou osobnou starostlivosťou, takže som mohla využiť nielen svoje praktické skúsenosti, ale tiež teoretické vedomosti“, rozhovorila sa ambiciózna právnička.
Šesť rokov si M. Gašajová odkrútila na pozícii koncipientky. „Venovala som sa prevažne občianskemu a trestnému právu, pričom československé väznice sa stali akoby mojim druhým domovom. Pracovná náplň ma bavila, napriek tomu som sa rozhodla pre zmenu, ktorou bolo otvorenie si vlastnej mediačnej kancelárie. Všetko sa udialo počas korony, vrátane absolvovania odbornej prípravy, kde som získala Osvedčenie o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania. Takýto spôsob riešenia sporov mi vyhovuje viac, ako súdna cesta. To bol ten hlavný dôvod pri rozhodovaním o najbližšej budúcnosti. Rozmotať konflikt kompromisom je v podstate výhra oboch strán. Takýto by mal byť cieľ mediácie.“
Každá práca, každé úsilie musí mať i svoje finále, úspešný koniec, ku ktorému chce človek dospieť. „Neraz prídu k vám rozhnevaní ľudia, ktorí sa nedokážu navzájom ani rozprávať. Po nejakej pol-trištvrte hodine sa upokoja a začnú rozmýšľať nad riešeniami i prijímať návrhy z druhej strany a napokon dôjde k dohode. To je pre mňa ten najkrajší pocit. Mám ohromnú radosť, že zatiaľ všetky moje mediácie sa skončili takouto zmierlivou formou.“
Tento formát sprostredkovateľskej činnosti, sa ešte len prediera do povedomia verejnosti. „Prajem si, aby mediácia čoraz viac oslovila aj Ružomberčanov. Je to lacnejšie a efektívnejšie, než vydať sa súdnou cestou,“ tvrdí 32 – ročná dievčina, ktorá pred časom uspela i vo verejnom obstarávaní a robí mediátorku na úradoch práce v Ružomberku, Tvrdošíne a Námestove.
Keďže Markétina mamina Monika Gašajová, pod dievčenským menom Domanská hrávala aktívne basketbal a bola aj pri postupe družstva žien Ružomberka v sezóne 1987/1988 medzi československú ženskú elitu, chceli sme vedieť, či dcéra nepokračovala v jej šľapajách.
„Najprv som začala s lyžovaním a keď som mala šesť rokov rodičia ma zaviedli na tenisové kurty a tam som v podstate strávila celé svoje detstvo i dospievanie. Istý čas som hrávala aj za tenisový klub v Přerove,“ dozvedeli sme sa čo-to zo športového životopisu.
Mladá doktorka práv sa rozhodla teraz zabojovať aj o poslanecký „flek“. „Povedala som si, prečo nie. Od narodenia žijem na Klačne a s týmto sídliskom plánujem spojiť i ďalšie roky. Chcela by som, aby sa na Klačne organizovalo viac kultúrnych a športových podujatí a aby ľudia nežili len vedľa seba, ale žili spolu. Nech tu nerastú len parkoviská, ale napríklad aj atletická dráha, ktorá by napomohla rozvoju mládežníckeho športu. Takisto by ma potešilo, ak by sa moje rodné mesto, ako celok posunulo ďalej,“ dodala kandidátka na poslankyňu do mestského zastupiteľstva za volebný obvod číslo 5 s kandidátskym číslom 4, o ktorej viac sa môžeme dozvedieť na stránke www.gasajova.sk.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia