Monokultúry smreka sú v čase víchrice najzraniteľnejšie

RedakciaAktuality12.2.2020

V priebehu dvoch týždňov Slovensko zasiahli dve výrazné víchrice. Petra sa prehnala našim územím takmer pred dvomi týždňami a podľa slov Vladimíra Neštepného z Mestských lesov Ružomberok ich postihla výraznejšie. „Víchrica Petra zasiahla lokality hlavne nad Bodegou a v Nižnom Matejkove v rozsahu dvoch polhektárových sústredených kalamít v objeme 400 metrov kubických a v roztrúsenej kalamite sme našli polámané a vyvrátené stromy v objeme cca 300 m3,“ konštatoval Vladimír Neštepný, pestovný technik Mestských lesov Ružomberok.

Ako ďalej potvrdil druhá víchrica pod názvom Sabine sa prehnala územím začiatkom týždňa a jej následky ešte len lesníci mapujú.

Odhad objemu popadaných stromov sa podľa Neštepného zisťuje vizuálne. Lesník si postihnutú lokalitu obíde fyzicky, spočíta počet napadaných a poškodených stromov, urobí súpis a postihnuté lokality zakreslí do lesníckej mapy. „Na základe priemerného objemu stromov v poraste, ktoré sú zapísané v programe Starostlivosti o les vieme približne vypočítať koľko metrov kubických vplyvom víchrice popadalo.“

Podľa odborníkov sú pred silných vetrom najstabilnejšie zmiešané porasty - smrek, jedľa, buk, ktoré dokážu odolávať aj spomínaným vetrom. „Najčastejšie sú postihnuté monokultúry, hlavne smreka, tie sú najmenej odolné. Keď prídu silnejšie víchry, kde vietor dokáže dosiahnuť rýchlosť 120-140 km za hodinu - takýto smrekový porast nemá šancu odolať,“ vysvetlil Neštepný a doplnil, že smrek má plytký koreňový systém, čo má tiež vplyv na ich ľahšie vyvrátenie.

Potom, čo lesníci zistia rozsah škody (ak sú väčšie nahlásenie podlieha Štátnej ochrane prírody, Lesnému úradu) dochádza k určovaniu technológie spracovania. „Určí sa pracovná skupina, ktorá kalamitu v danom poraste postupne odstraňuje,“ vysvetlil Neštepný a doplnil, že po vetrových kalamitách väčšieho rozsahu, ako to bolo v roku 2014 Žofia, v týchto lokalitách dochádza spravidla v nasledujúcom roku k premnoženiu podkôrneho hmyz.

Preto, aby sa zvýšila stabilita a odolnosť porastov voči abiotickým a biotickým vplyvom, lesníci v súčasnosti pri obnove – zakladaní nového lesa vysádzajú tri až štyri rôzne dreviny, spravidla smrek, jedľa, buk, smrekovec. „Takáto bohatá drevinová skladba je zárukou budúceho stabilného porastu," dodal pestovný technik.