Na objavenie svojho talentu nie je nikdy neskoro

RedakciaAktuality18.10.2018

Začiatkom októbra sa v priestoroch Liptovského kultúrneho strediska v Liptovskom Mikuláši už tradične konala vernisáž členov Klubu neprofesionálnych výtvarníkov. Tento rok sa vernisáže zúčastnilo 35 vystavujúcich členov. Medzi nimi nechýbala ani talentovaná Ružomberčanka Anna Fábryová. O tom, ako v sebe objavila maliarsky talent porozprávala viac v rozhovore.

Na úvod by ma zaujímalo, ako ste sa k tomuto krásnemu tvorivému koníčku vlastne dostali a kedy ste začali maľovať?

Je to zhruba päť rokov dozadu. V tom čase som už bola dôchodkyňa, no už dlho predtým som registrovala v novinách, že existuje Klub neprofesionálnych výtvarníkov. Stále ma to tam lákalo, až ma jedného dňa moje deti nahovorili aby som sa tam išla pozrieť. Jeden štvrtok som sa tam teda vybrala a lektor Mgr. art. Robko Močiliak ma presvedčil, aby som si sadla, dal mi papier, ceruzu, obrázok a povedal „skúšajte“. Celkom mi to išlo a tak som tam začala chodiť pravidelne. Šok v pozitívnom slova zmysle som zažila keď som po roku tvorenia na súťaži Jarný salón získala čestné uznanie za dva obrazy kreslené tušom. V nasledujúcich rokoch som dostala ďalšie čestné uznania a cenu za moje obrazy. Tento rok sa moje dva obrazy dostali až na celoslovenskú výstavu Výtvarné spektrum v Dubnici nad Váhom.

Mali ste k maľovaniu blízko aj v minulosti?

Paradoxom je, že predtým som sa maľovaniu nikdy nevenovala, nikdy som nechodila ani na výtvarnú. Musím však povedať, že to, ako kreslím je obrovská zásluha nášho lektora a na tých obrazoch je skutočne vidieť pokrok aký urobíme aj to, že sme vedení výborným a trpezlivým lektorom. Skutočne je to pre nás amatérov obrovská výhoda chodiť do klubu, kde nás má kto viesť. Škoda, že takéto niečo nie je aj v Ružomberku.

Čo vlastne potrebuje takýto klub aby mohol fungovať v konkrétnom meste?

Tu to zastrešuje Osvetové stredisko, ktoré poskytuje priestory. Momentálne máme k dispozícii dva veľké ateliéry, veľký sklad, jednoducho priestory, kde môžeme komfortne maľovať a vystavovať. Najdôležitejšie je nájsť dobrého lektora a zanieteného človeka, ktorý sa bude starať o celý chod klubu.

Aké techniky pri svojej tvorbe využívate?

Využívam v podstate rôzne techniky – suchý pastel, olejový pastel, uhlík, temperu, akryl aj olej. Takto je to vždy nové a človeka to núti rozmýšľať zakaždým trochu inak. Kým suchý pastel premažem alebo olejový pastel pretriem, keď robím tuš, s tým už nespravím nič. Machuľa je machuľa a mne neostáva nič iné, len ju zapracovať do obrazu alebo začať znova.

S ktorou technikou sa vám pracuje najlepšie?

Mám rada suchý pastel, uhlík, ale aj tuš. Olejový pastel menej a akryl s olejom podľa toho akú mám náladu.

Dá sa každá technika použiť na každú tému?

V podstate sa v každej technike dajú zvládnuť rôzne témy, ale treba si uvedomiť čo ktorá technika umožňuje stvárniť a ako sa dá čo najlepšie využiť. Napríklad inak pristúpim k tvorbe linorytu a inak ku kresbe uhlíkom.

Aké témy alebo objekty maľujete najradšej?

Stromy, kvety, prírodu, vodu... Vždy sa vraciam k týmto témam ale vždy je to niečo iné. Okrem toho však veľmi rada fotím, takže veľakrát to robím tak, že to, čo vidím odfotím a z fotky následne prenesiem zachytený moment na obraz. Tie obrazy majú svoju osobitú atmosféru. Páči sa mi aj maľovať priamo vonku. Je zaujímavé maľovať priamo to, čo vidím a snažiť sa zachytiť správnu atmosféru, svetlo a farby, ktoré to najlepšie vystihnú.

Ako dlho vám trvá namaľovať jeden obraz?

Niekedy je to otázka dvoch až troch hodín, inokedy sa s obrazom trápim aj niekoľko dní.

Od čoho to závisí?

Aj od techník, ktoré používam, ale aj od mojich pocitov. Nie vždy sa vám totiž podarí na prvý krát dať do obrazu presne to, čo tam chcete mať. Stalo sa mi už aj to, že mi nesadla konkrétna téma a tak som po chvíli zobrala do ruky pastel a kreslila som len tak z fantázie stromy, prírodu a nakoniec to bolo dobré. Veľa závisí od toho, ako sa pri maľovaní človek uvoľní.

Máte nejaký sen, ktorý by ste chceli v tejto oblasti dosiahnuť?

Po čase by som mala veľmi rada nejakú samostatnú výstavu. Mojím snom je tiež podchytiť moje vnúčatá aby tiež maľovali. Zatiaľ ich kreslenie baví, ale uvidíme ako to bude v budúcnosti. Hlavne by som bola nesmierne rada keby takéto niečo ako Klub neprofesionálnych výtvarníkov fungoval aj v Ružomberku. Myslím si, že je tu veľa ľudí, ktorí by o to mali záujem. Ružomberok je veľké mesto, má možnosti, má priestory, len treba ľudí, ktorí budú ochotní sa tomu venovať.

Na výstave sú prezentované práce rôznych žánrov a výtvarných techník, ktorým sa v priebehu roka výtvarníci venovali pod vedením lektora Mgr. art. Róberta Močiliaka. Výstava, ktorá otvára okno do ich poslednej tvorby je v priestoroch Liptovského kultúrneho strediska a potrvá až do 2. novembra 2018.

(foto: Anežka Macková)