Na Pažitiach plieskali bičom

RedakciaAktuality19.5.2025

Bič je tradičný nástroj, ktorý sa skladá z rukoväte (drievka) a pružnej pletenej časti z kože alebo povrazu, často zakončenej jemnejšou šnúrou (praskačkou). Výroba biča si vyžaduje zručnosť a znalosti práce s kožou alebo povrazom.

Bič patril do rúk pastierom dobytka a v minulosti bol aj dorozumievacím jazykom. Plieskanie bičom sa rozliehalo každé ráno aj po dedine v Liptovských Sliačoch. Pastier jeho prenikavým hlasným zvukom zvolával kravičky na pašu.Pastieri plieskali bičom aj pri vítaní nového roka.

O zachovanie umenia plieskania bičom sa snažia aj organizátori súťaže, ktorá sa uskutočnila 18. mája v amfiteátri v Pažitiach, Liptovské Sliače. Jej terajší tretí ročník pripravil František Lupták v spolupráci s tamojším obecným úradom.

Zručnosť v používaní biča si zmerali muži a deti, do ženskej kategórie sa neprihlásili súťažiace. Úlohou súťažiacich bolo na tri pokusy zraziť po jednom drevené špajdle zapichnuté do kláta. V ďalšej disciplíne mali pretekári čo najviac krátplesknúť bičom za 30 sekúnd. Mužom sa to podarilo okolo 50 krát. Divácky atraktívnou disciplínou, ale veľmi ťažkou, bolo čo najhlasnejšie plesknutie bičom. Najlepší dokázali vytvoriť zvuk o sile 116 decibelov.

Podľa slov F. Luptáka pri vyháňaní dobytka pastier na troch miestach v dedine tri razy pleskol bičom. Jeho neopakovateľný hlas oznámil gazdinej, že je čas vyhnať kravičku na pasenie.

Prednosta Obecného úradu Pavel Bartík, ocenil úsilie organizátorov pri príprave súťaže, ktorá prilákala veľký počet návštevníkov a súťažiacich.

Netradičnú súťaž, ktorá je jediná na Liptove, podporila aj obec Liptovské Sliač. V kultúrnom programe vystúpili domáca spevácka skupina seniorov Fertušky a hudobno-spevácke zoskupenie Sliačanská sedmička.

Plieskanie je osobitnou technikou narábania bičom, podotkol F. Lupták. Ďalej uviedol, že zvuk vzniká rýchlym prerazením konca biča vzduchom ako výsledok náhlej zmeny jeho pohybu. Ruka s bičom musí mať patričný švih a samozrejme, že musí opísať istú dráhu mimo tela človeka. Každé neobratné narábanie s bičom môže spôsobiť úraz.

Postup výroby biča nám predstavil ružomberský folklorista a ľudový remeselník Ľubomír Lauko. Na výrobu rukoväte používa najčastejšie tvrdé drevo, napríklad dub, buk alebo jaseň. Drevo opracuje na požadovanú dĺžku a hrúbku, ohladí a prípadne ozdobí vyrezávaním alebo vypaľovaním. Samotný bič sa zväčša vyrába pletením niekoľkých prameňov kože alebo pevného povrazu. Vyžaduje si to presnosť, aby bol bič pevný, pružný a rovnomerne vyvážený. Na koniec biča sa priväzuje alebo zapletá krátky jemný špagátik alebo kože – tzv. praskačka, ktorá spôsobuje charakteristický „praskavý“ zvuk. Pletence sa pevne upevnia k rukoväti, často metalickým drôtom či silnou niťou.

Text a foto: Tibor Šuľa