Nad fragmentom starým milióny rokov visí niekoľko otáznikov

RedakciaAktuality3.3.2020

Skupina nadšencov objavila jazierko v jaskyni pri Liskovej zhruba pred ôsmimi rokmi. „V tom čase ho preskúmal potápač, my okolie. Pri tomto objave vznikla perspektíva, že sa v priestoroch jaskyne môžu nachádzať aj ďalšie a omnoho väčšie jazerá,“ priblížil vedúci Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok, Miroslav Jurečka.

Život v nej bol tisíce rokov

Podľa slov odborníka je celá jaskyňa kus vápenca a leží na kriedovom dne, ktoré je nepriepustné. Jazero na šírku približne päť metrov stúpa podľa hladiny Váhu, alebo podzemnej vody. „Ide o jazero, ktoré je krásne, no ťažko prístupné,“ informuje Jurečka.

Podľa neho aj z pohľadu odborníkov ide o zaujímavú skutočnosť, pretože v celej jaskyni nie je žiadne jazero, voda ani potok. „Jaskyňa je suchá ľudia v nej bývali tisíce rokov už počas doby bronzovej,“ konštatuje vedúci Oblastnej speleologickej skupiny a pokračuje, že nikto sa do jej tajuplných chodieb neodvážil. Až v 17. storočí boli ľudia prvýkrát zvedaví. V 20. storočí postupne odborníci zachádzali ďalej, až celú jaskyňu preskúmali. „No už nebolo kam ísť. Pre závaly sa nedala ďalej prekonať. Naša skupina však urobila vec, o ktorej mnohí tvrdili že sa nedá. Prešli sme zával a objavili jazero,“ opisuje situáciu Jurečka. Nepriepustné dno drží podzemnú vodu plus, mínus päť metrov. Keďže jazero stúpa a klesá dá sa k nemu dostať len v zimnom období. Počas minimálnej, zvýšenej hladiny je chodba celá zatopená a dolu sa dostať nedá.

V iných jaskyniach sú jazerá bežnou súčasťou

Pre skupinu speleológov bol nový objav obrovským prekvapením. „Jazero v jaskyni je úplne normálna vec, V Demänovej je ich hneď niekoľko. Ak vojdete do inej jaskyne, sú tam samé jazerá, potoky, rieky a vodopády. V tejto suchej jaskyni, ktorú vlastne vytvoril Váh je pozemná voda stále, aj v tých najnižších poschodiach,“ vysvetľuje Jurečka a dokončí, že podľa ľudí sa jaskyňa už nemá ako vyvíjať. No práve podzemná voda v liskovskej jaskyni neustále stúpa, klesá a tým dokazuje, že určitým spôsobom jaskyňa stále pracuje.

Vášnivý speleológ prirovnal liskovský fragment ku špecifickej diere. „Ako keby ste boli v maličkej kocke, celá jaskyňa je predierkovaná ako syr. Pravdepodobne ide fragment väčšieho systému, ktorý je starý milióny rokov,“ priblížil čitateľom Jurečka. Pričom na porovnanie doplnil, že Demänovská jaskyňa má 40 kilometrov chodieb na pôdoryse 4x4 kilometre a tu sú štyri kilometre chodieb na pôdoryse 100x100 metrov.

Objektívne nebezpečenstvo

Partia chodí do jaskyne s kladivom a sekáčom v ruke aj dvakrát do týždňa. Svoj koníček berú ako objektívne nebezpečenstvo. „Ako keď idete na Bystrickú cestu a bojíte sa, že vás zrazí „blavák“,“ usmieva sa odborník, no zároveň tým naznačuje, že ostražitý treba byť všade. Podľa neho jaskyňa nie je obrovský zával, ktorý by mal každú chvíľu spadnúť na hlavu. „Najviac ostražitý je potrebné byť v zadných častiach a tiež na mieste masívu, ktorý je rozkrájaný zlomami,“ dodal s rešpektom.

Skupina sa podľa Jurečku v jaskyni doposiaľ nezatúlala. Pod zemou nie je GPS, ale vládne magnetizmus. „Laserový zameriavač meria sklon a dĺžku častí jaskyne. Tieto výsledky potom kopírujeme do priestoru. Tým vznikne akoby 3D mapa, ktorú si nahráme do mobilu,“ vysvetlil pre náš portál M. Jurečka.

Za jazerom nové priestory

Do jaskyne majú prístup len jaskyniari a tí vo svojom výskume neustále napredujú. Včera skupina šiestich dobrovoľníkov Oblastnej speleologickej skupiny Ružomberok zrealizovala ďalší zo svojich experimentov. „Na konci prievanových miest sme zafarbili vzduch a následne sme merali čas, za ktorý cez neznáme priestory vyjde na povrch. Po dvoch hodinách sme zistili, že sa nič nedialo a tak predpokladáme, že za spomínaným jazerom budú ďalšie priestory, možno aj jazerá, siene, chodby. A tie môžu byť ešte krajšie, ako sme doposiaľ videli,“ dokončil s nádejou, Miroslav Jurečka. V Ružomberku sa jaskyniari združujú v Oblastnej speleologickej skupine a viac informácií o ich činnosti nájdete TU .