Najvyšší stupeň ochrany má platiť v ďalších lokalitách okresu

RedakciaAktuality7.10.2020

V júni tohto roka spustili Svetový fond na ochranu prírody - WWF Slovensko spolu s občianskym združením Prales kampaň Dajme pralesom 5-ku, pričom petíciu podporilo takmer 31 tisíc ľudí. Tú odovzdali do rúk ministra životného prostredia Jána Budaja a ministra pôdohospodárstva, Jána Mičovského, ktorí túto iniciatívu podporili. V súčasnosti sa uskutočňuje legislatívny proces vyhlásenia prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska.

„Návrh rezervácie Pralesy Slovenska je hotový, aktuálne prebieha pripomienkovým konaním na úrovni okresov. Po vyhodnotení pripomienok pôjde ešte do medzirezortného pripomienkového konania, kde sa k nemu môžu vyjadriť záujmové združenia, štátne a verejné inštitúcie, ale i mimovládne organizácie. Potom musí návrh schváliť Vláda SR,“ uviedla pre náš portál Andrea Settey Hajduchová zo Svetového fondu na ochranu prírody.

V zozname miesta na Smrekovici i v katastri Ľubochne

Po novom sa tak rozšíri zoznam lokalít s najvyšším stupňom ochrany. Takzvanú 5-ku dostanú aj lokality v katastrálnom území Ľubochne. Najvyšší stupeň ochrany pritom už má napríklad Jánošíkova kolkáreň na Smrekovici.

„Priamo vo Veľkej Fatre sú ďalšie lokality, ktoré takúto ochranu nemajú pričom dva takéto pralesové zvyšky susedia práve s Jánošíkovou Kolkárňou - je to pralesový zvyšok Malá Smrekovica a Pod Smrekovicou,“ povedala Andrea Settey Hajduchová, pričom uvádza aj iné lokality, ktoré sa majú zaradiť k pralesom Slovenska.

„Vo Veľkej Fatre ide tiež o lokality Raková pod Kľakom v 3. stupni ochrany, ale i o lokality: Kraľovnianska kopa na severných svahoch Kopy, kde sa zachoval les s minimálnym vplyvom človeka, ktorý je dnes len v 2. stupni ochrany, či lokalita Jarabinská s 3. stupňom,“ doplnila.

Ďalšie pralesové územia sú v blízkosti, či v susedstve prísne chránených území ako časť lokality Čierny kameň, časť územia pri národnej prírodnej rezervácii Kornietová a pri národnej prírodnej rezervácii Skalná alpa.

Pralesové lokality Veľkej Fatry ako územie hlucháňa

Staré smrekové lesy vo Veľkej Fatre pritom patria medzi posledné miesta výskytu hlucháňa.

„Vo Veľkej Fatre sa zachovali pralesové lokality pomerne blízko seba - sú to lokality Smrekovica, Jánošíkova kolkáreň či Skalná Alpa, teda je to rozsiahlejšie územie, kde má hlucháň zatiaľ relatívny pokoj. V nižších častiach na okraji pralesov už došlo k plošnejšej ťažbe po kalamite, ale hlucháň tu zatiaľ žije," povedal pre Svetový fond na ochranu prírody Pavol Polák, ktorý sa zúčastnil mapovania pralesov na Slovensku.

Podľa jeho slov by bolo dobré aj v týchto nižších polohách okolo pralesov pristúpiť k inej forme obhospodarovania lesa. „Hlucháňovi nevyhovujú rozsiahle mladiny nahusto vysadených stromov. Takéto prostredie je pre neho nebezpečné a nevie sa v ňom pohybovať, takže je odkázaný len na tie najvyššie časti, kde zostal prales,“ konštatoval Polák.

Mapovali všetky pralesové lokality na Slovensku

Pralesové lokality po celom Slovensku skúmalo 25 mapovateľov v rokoch 2009-2015 pod hlavičkou občianskeho združenia Prales. Celkovo na projekte pracovalo viac ako 60 odborníkov, ktorí vypracovali návrh rezervácie Pralesy Slovenska.

Vychádzali pritom nielen z dostupnej literatúry o pralesoch, ale tiež z rozhovorov s ľuďmi, ktorí v lesoch priamo pracujú. Lesy vo vybraných lokalitách potom analyzovali podľa veku, druhového zloženia a ďalších charakteristík, pričom do úvahy brali pôvodnosť a žiadne, alebo len minimálne zásahy človeka. Tieto lokality potom mapovatelia prešli. Zistili, že na Slovensku sa zachovalo 10 180 hektárov pralesov a pralesových zvyškov, pričom približne 31 % z nich bolo nechránených, alebo v nich neplatil 5. stupeň ochrany. Ten podľa zákona ako jediný garantuje bezzásahový režim.

„V Nízkych Tatrách sa stali i prípady, keď sa do pralesu výrazne zasiahlo aj po zmapovaní, spomeniem napríklad lokalitu Chmelinec v Kráľovohorských Nízkych Tatrách. No zásahy boli i v Smrekovici vo Veľkej Fatre a aj inde,“ hovorí o zážitkoch z mapovania Polák.

Pralesy tvoria pol percenta všetkých lesov Slovenska. „Zákonnú ochranu získa 76 lokalít s výmerou 6 456 hektárov, kde rastú unikátne tisícročné limby, päťstoročné smreky, štyristoročné duby a tristoročné buky, ale žijú aj vzácne živočíchy – hlucháň hôrny, medveď hnedý či rys ostrovid,“ vyjadril podporu vyhláseniu prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska minister Budaj.