Náš dialóg s ružomberským rímsko-katolíckym dekanom D. Pardelom (1. časť)

Ján SvrčekAktuality17.6.2024

Pomaly už to budú dva roky, čo Na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla 2022) bol administrátorom Spišskej diecézy Jánom Kubošom slávnostne uvedený do úradu farára – dekana farnosti Ružomberok Dušan Pardel. V prvej časti nášho rozhovoru sme s D. Pardelom hovorili o jeho vykročení na kňazskú cestu.

Pripomínate si strieborné jubileum vašej kňazskej vysviacky, ako takýto významný miľník vnímate?

„Tento rok je pre mňa jubilejný. V januári som ďakoval Pánu Bohu za 50 rokov života a teraz, 19. júna uplynie 25 rokov od môjho vysvätenia za kňaza. Som veľmi vďačný za takýto nezaslúžený Boží dar. Zároveň ďakujem všetkým, čo ma danou cestou sprevádzali, tiež všetkým, čo som stretol.“

Ako si vybavujete váš pamätný deň pred štvrťstoročím?

„Veľmi živo. Vysvätenie sa udialo v Kostole Povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne, na Brezovci. Keďže bolo nás šesť z Oravy a Liptova, do Dolného Kubína prišiel dnes už emeritný biskup Andrej Imrich, aby sme s rodinami, či príbuznými, nemuseli cestovať do Spišskej kapituly. Otec biskup vtedy vysvätil tiež dvoch kňazov z Ružomberka – Ľuboša Šípoša a Jaroslava Chovanca. Prvý z nich v súčasnosti pôsobí ako farár v Žehre a druhý je v Liptovských Sliačoch.“

S akou adresou bola spojená vaša prvá pastoračná misia?

„Hneď po vysviacke som dostal dekrét do Starej Ľubovne. V tomto meste to boli dva roky vo funkcii kaplána.“

Kedy ste nadobudli presvedčenie, že sa vydáte duchovnou cestou, alebo to vo vás dozrievalo?

„Áno, niečo také v človeku zreje. Ako chlapec som sa stále motal okolo kostola. Či už v pozícii miništranta, alebo pri rôznych aktivitách s deťmi a s mládežou. Mali sme aj živé spoločenstvo. Už v tom čase mi niektorí ľudia vraveli, Ty budeš kňazom. No ja som si povedal, že naschvál všetkým dokážem, že viem robiť aj niečo iné. Išlo o moju orientáciu skôr na pedagogickú a psychologickú dráhu. Pamätám si, že na konci gymnaziálneho štúdia mi spolužiak, ktorý sa volal Jaro, pripomenul moju niekdajšiu ambíciu, stať sa kňazom a to v mojom vnútri zarezonovalo. Zase prišiel návrat k tým myšlienkam, no nechal som si určitý čas na rozhodnutie. Ako nekvalifikovaný učiteľ som nastúpil v Hladovke na základnú školu s 1. – 4. ročníkom, kde mi zverili štvrtákov. Potom som čítal sv. Augustína, ktorý svojho času za najväčší problém považoval, že čo ak zistí, že nie je povolaný, že si to iba namýšľa, že ide skôr o jeho túžbu, ako Božiu vôľu. Ďalej sv. Augustín píše, že ak zistíš, že nie si povolaný, tak sa modli, aby si bol povolaný. Nuž, a vsadil som všetko na jednu kartu. Už dvadsať päť rokov žijem v zasvätenom živote a som šťastný.“

Pán dekan, pri príležitosti krásneho výročia udelenie duchovnej moci a milosti vykonávať úrad kňaza, Vám aj náš portál želá veľa zdravia a Božieho požehnania.

Foto: autor