Návštevníci knižnice prešli od prameňa Gangy po indický Tibet

RedakciaAktuality21.3.2019

Podľa slov cestovateľa India patrí medzi najvďačnejšie ciele výprav. Drvivá väčšina z miliardy a štvrť miestneho obyvateľstva sa správa s prirodzenou úctou a s veľkou toleranciou k cudzincom. Podobne, ako je indická civilizácia jedna z najstarších na svete, spoločnosť je nábožensky, etnicky a sociálne pestrá a aj jej príroda má nespočetné množstvo tvárí.

„Ak chcete poznať Indiu, tak potom sa nezdržujte dlho v jeho hlavnom meste. Nuž aj tam sa vyhýbajte modernej časti najľudnatejšieho mesta krajiny Dillí, ktorého historická časť bola vybudovaná v čase britskej koloniálnej nadvlády,“ uviedol cestovateľ. Svoje rozprávanie dopĺňal fotografiami, na ktorých sme videli aj zašpinené mestské časti či bezdomovcov odpočívajúcich pod mostami. „Bezdomovci boli spokojní so svojou situáciu. Stotožnili sa s tým, že v minulom živote boli niečím iným a toto je ich prechodné obdobie.“

Na severe Indie si nepodávajú ruky iba najvyššie horstvá – Himaláje a Karakorum, ale aj viery. Vznikli tu štyri svetové náboženstvá – hinduizmus, budhizmus, džinizmus a mladý sikhizmus. Udomácnili sa východní kresťania, katolíci, protestanti, zoroastrijci, moslimovia a ďalší. „Prekvapilo ma, v akom pokoji si tam nažívajú všetky náboženstvá. Vedľa seba majú chrámy, sochy svojich bohov,“ poznamenal Krno.

Prednášateľ strávil niekoľko dní s Dalajlámom XIV. Zamýšľa sa nad tým, prečo vie tento nesporne charizmatický muž osloviť aj inak zmýšľajúcich a do akej miery sa jeho obraz vytvorený západnými médiami zhoduje so skutočnosťou. „Prekvapilo ma, že okolo Dalajlámu nebola nejaká veľká ozbrojená ochranka. Sprevádzali ho muži v civile, ktorí pozorne sledovali okolie. Dokonca cudzincom ani nekontrolovali obsah batožiny. Postačovali im, keď sa vám pozreli do očí a vedeli vyčítať váš úmysel,“ poznamenal Krno. K tomu priložil aj svoj obdiv Dalajlámovi: „Je to človek, ktorý úsmev nehrá.“

Návštevníkom Indie navrhuje, aby sa nestravovali v hoteloch, v reštauráciách, ale v stánkoch na ulici. Tam vidíte, čo vám pripravujú. „Indovia jedia málo mäsa, ale veľa zeleniny. Ryžu dokážu pripraviť aj na sto spôsobov. Je dobré, keď zo stravy vynecháte mäso, lebo to sa rýchlo kazí.“

Prof. PhDr. Svetozár Krno, CSc. vedie Katedru politológie a euroázijských štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je autorom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil v dvanástich esejistických cestopisných knihách a stovke reportáží, v ktorých na základe vlastných zážitkov a veľkého množstva načítanej vedeckej a umeleckej literatúry hovorí nielen o svete vzdialenom, ale aj o tom našom. Patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky.

„Besedu so Svetozárom Krnom sme pripravili v rámci projektu Kytica viazaná zo slov a z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj hlavný partner projektu,“ uviedla riaditeľka Mestskej knižnice v Ružomberku Tatiana Babincová.