Nikdy nesmiete povedať jedno a urobiť iné, tvrdí ocenená pedagogička Veronika Rudzíková

RedakciaAktuality7.4.2020

Na zozname ocenených pedagógov pri príležitosti Dňa učiteľov sa ocitla aj Veronika Rudzíková, učiteľka anglického jazyka zo Spojenej školy v Ružomberku. Pre aktuálnu situáciu si Pamätný list za vynikajúce výsledky v oblasti výchovno – vzdelávacieho procesu prevezme neskôr. Prezradila nám, že napriek online vyučovaniu mnohým škola chýba. Rozprávali sme sa aj o tom, ako si vybudovať rešpekt u žiakov a byť vzorom pre nich.

V súčasnosti je povolanie učiteľa pre mladého človeka skôr neatraktívne, či už kvôli nízkym platom, alebo situácii v školstve. Pribúdajú žiaci s poruchami učenia. Prečo ste sa rozhodli pre učiteľstvo?

Na konci strednej školy - gymnázia som ešte sama nevedela, ktorým smerom sa vyberiem. Zaujímala ma angličtina a zistila som, že učivo rada vysvetľujem a tak bolo rozhodnuté. Na vysokej škole bolo niekoľko pedagógov, ktorí svojim pedagogickým umom a prístupom k žiakom moje rozhodnutie potvrdili. Zvolila som si Katolícku Univerzitu v Ružomberku, keďže je to škola, ktorá je s týmto zameraním najbližšie k môjmu domovu. Štúdium som mala obohatené o semester na „Florida Gulf Coast University“ na Floride. Táto skúsenosť mala veľký dopad na môj osobnostný a profesionálny rozvoj.

Ako spomínate na svoje začiatky, pociťovali ste trému?

Na začiatku som mala trému – žiaci boli len o pár rokov mladší odo mňa a tak som sa svedomito pripravovala na každú hodinu, aby som im dala čo najviac a svoju trému som sa snažila nedávať najavo.

Rozhodli by ste sa pre tento smer aj s odstupom času?

Určite áno. Ak má človek svoju prácu rád, je to láska na celý život. Zaiste sú aj momenty, ktoré prinášajú pochybnosti. Pre mňa bolo vždy prvoradé mať v škole dobrú klímu a priestor na realizáciu projektov Erasmus+. To sa mi našťastie splnilo. Preto, aj napriek, alebo možno práve kvôli momentom, ktoré boli náročné, som si uvedomila, že som na správnom mieste. Ak počas svojej praxe môžem ovplyvniť životy žiakov pozitívnym smerom a umožniť im vycestovať do zahraničia, je to pre mňa úžasné. Nikdy nezabudnem, ako mi písala bývalá žiačka, že ju zobrali na učiteľstvo a že na prijímacom pohovore povedala, že chce učiť, pretože vo mne mala vzor. Toto sú momenty, ktoré stoja za všetko.

Status učiteľa je dnes a kedysi úplne odlišný. Ste pomerne mladý pedagóg v školstve pôsobíte štrnásť rokov. Ako sa dá vybudovať rešpekt u žiakov?

Je to veľmi ťažké, každým rokom čoraz viac. Je náročné budovať si rešpekt v dobe, keď rodičia takmer žiaden rešpekt od svojich detí nevyžadujú a sú im viac kamarátmi ako rodičmi. Pre žiakov je preto neľahké rešpektovať kohokoľvek. Snažím sa nájsť stred medzi prísnou a priateľskou učiteľkou. Najdôležitejšie je byť dôsledným. Nikdy nesmiete povedať jedno a urobiť iné. Aj keby to malo byť nepríjemné, ak žiaci zistia, že majú vo vás istotu – že si stojíte za slovom a ste férová a ľudská, rešpekt pomaličky príde sám.

Aký je profil dnešných žiakov?

Každý rok pribúda veľa žiakov, ktorí majú rôzne poruchy učenia. Je pre nich náročné sústrediť sa, vnímať a prijímať to, čo sa im v škole ponúka. V každej triede sa však nájdu aj šikovní žiaci, ktorí majú svoje ciele. Veľakrát je za tým dôvera a pomoc v rodine.

Ako vnímate situáciu v školstve, zmenilo sa niečo od obdobia, kedy ste vy sama nastúpili na pozíciu učiteľa?

Zmenilo sa toho veľa, mení sa stále, s každou vládou, niekedy každý rok a nie vždy k lepšiemu. Sú veci, ktoré boli myslené dobre a mali nám učiteľom pomôcť, odbremeniť nás, neboli však zrealizované správne (väčšinou) a nakoniec nepriniesli požadované očakávania. Zdá sa, že súčasný minister má množstvo pozitívnych myšlienok, ak budú aj správne aplikované, verím, že by sa mohlo veľa vecí zmeniť k lepšiemu. Podľa mňa je nutné zmeniť obsah vzdelávania a osobne by som prijala prepojiť predmety a ich obsah.

Veľmi pozitívnou zmenou, ktorú som ja ako študentka strednej školy ešte nezažila, je možnosť cestovať a stráviť určitý čas v zahraničí - buď štúdiom, alebo stážou napríklad prostredníctvom programu Erasmus+. Tento program prináša možnosti, ktoré žiakov a učiteľov obohacujú v mnohých smeroch. Spoznávajú nové kultúry, odlišné spôsoby života, stravu, precvičujú si cudzí jazyk a hlavne ich to učí väčšej samostatnosti a ohľaduplnosti.

Ako komunikujete v tomto čase so študentmi?

Kontakt so žiakmi mi veľmi chýba, aj keď si možno mnohí povedali „hurá karanténa, budeme doma“, myslím, že mnohí učitelia a žiaci zistili, že im škola chýba. Aj keď bol prvý týždeň dosť chaotický, postupne sme si vybudovali systém spolupráce. Okrem bežných komunikačných kanálov a sociálnych sietí sme začali aj s online hodinami. Niektorí učitelia používajú skype, niektorí zoom, či iné aplikácie – každý si našiel svoj systém.

Predpokladám, že ako mladá, ambiciózna žena máte aj kariérny cieľ. Aký?

Momentálne vidím svoju realizáciu v rámci školy a zahraničných projektov programu Erasmus+. Projektová činnosť napĺňa moje ambície, sú obohatením učenia v škole a robia školský rok zaujímavejším. Napríklad v októbri 2019 vycestovalo 20 žiakov na 3-týždňovú stáž do Nemecka. Momentálne čakáme na schválenie ďalšieho projektu, ktorý by sa mal realizovať v budúcom školskom roku v Grécku a v Nemecku, ak nám to samozrejme momentálna situácia vo svete dovolí.