O ružomberskej vzbure bolo zakázané hovoriť

RedakciaAktuality10.6.2019

Slovenský štát bol vyhlásený 14.3.1939. Bol produktom zahraničnej politiky Nemeckej ríše, ktorej išlo o rozbitie a oslabenie Československa. Život ľudí sa nezmenil k lepšiemu a územiu Slovenska sa nevyhla ani vojna, krvavé boje. Veľa ľudí vyjadrovalo nespokojnosť s rozdelením Československa, čo prezentovali aj protestmi a otvorenými stretnutiami robotníkov, študentov, vojakov a gardistami.

K takémuto stretnutiu došlo aj 4.6.1939 v Ružomberku. V Hrabove bola naplánovaná slávnosť na počesť Andreja Hlinku spojená s majálesom, ktorý mal byť pôvodne 29. mája 1939. Pre daždivé počasie sa uskutočnil až o niekoľko dní neskôr. Organizovali ho gardisti, mala to byť prvá gardistická zábava na Slovensku. Na juniáles bola pozvaná len smotánka mesta, vojakom bolo zakázané prísť.

„Za pekného slnečného počasia sa juniáles konal v priestore strelnice, na juhozápadnom okraji Ružomberka v doline Hrabovo. Na zábavu sa vybralo okolo 400 vojakov, ktorí odopreli zaplatiť vstupné 1 Ks a neprijali ponuku gardistov na polovičné vstupné. Začali skandovať: „Dajte nám žold, dajte nám chlieb, my na vstupné nemáme,“ píše sa v Zborníku - Ružomberská vzbura 1939. Hudba pochopila, že zo strany vojakov ide o určitý vzdor a protest, a tak hrala bez prestávky. Vojaci sa ani po viacerých výzvach nevrátili do kasární. „Privolaná vojenská pohotovosť pod velením čatára Tibora Medvedeckého a žandári sa pridali na stranu vojakov. Padlo aj niekoľko výstrelov, ale nikto nebol postrelený. Veselica sa skončila, zoradení vojaci šli do kasární oslobodiť svojich zatvorených kamarátov,“ opísal priebeh vzbury historik Stanislav Chytka.

Čatára Tibora Medveckého spolu so skupinou vojakov zadržali na hraniciach a eskortovali do Ružomberka. Všetci organizátori boli odsúdení a boli vynesené tresty väzením.

Oblastná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa postarala o pripomenutie týchto udalostí v Hrabovskej doline. Pri organizovaní spomienky a odhalení pamätnej tabule na túto udalosť - Ružomberskú vzburu organizátori vychádzali z dostupných informácií. Pri jednaniach a rôznych stretnutiach dospeli k záveru, že priestor pred hotelom Hrabovo bude na to najvhodnejší. „Plocha je vo vlastníctve majiteľa hotela Hrabovo, ktorý dal súhlas na toto umiestnenie. Osadený kameň a okolie stromov - brezy zapadalo do nášho scenára. Plán samotného odhalenia bol už len otázkou spolupráce s Vojenským historickým ústavom , Slovenskej akadémie vied a dotknutými zložkami,“ povedal pre náš portál Róbert Fajta, predseda oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Pamätnú tabulu pri príležitosti 80. výročia Ružomberskej vzbury odhalili Peter Matula a Branislav Medvecký , ktorí sú priamymi potomkami po dvoch z hlavných predstaviteľov Ružomberskej vzbury.

Na jej odhalení sa v piatok zúčastnili aj primátor mesta Igora Čombora, historik Stanislav Chytka a Maríny Zavackej z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a verejnosť.

„Aby sme nadobudli predstavu o dobe všeobecného nadšenia zo vzniku samostatného štátu, treba pripomenúť, že jedným z prvých krokov tohto štátu bolo zriadenie koncentračného tábora pre politických odporcov, kam sa zatváralo bez súdu,“ konštatovala Marína Zavacká. Vo svojom príhovore zdôraznila, že ju teší skutočnosť a o ružomberskej vzbure sa dnes hovorí. Potešila by sa, keby nabudúce prišla do Ružomberka a aby aspoň jedna ulica bola pomenovaná nielen po ľuďoch, ktorí napísali básničky, ale po hrdinoch vzbury.

„Dúfame, že toto pietne miesto bude našim občanom pripomínať udalosti roku 1939 a bude spomienkou ako sa v Ružomberku bojovalo proti fašizmu,“ dodal R. Fajta.