Od fašiangov k Veľkej noci

RedakciaAktuality19.4.2019

Nebolo to tak dávno, keď Folklórny súbor Liptov spoločne s ďalšími bursovníkmi z okolitých obcí ukončili v uliciach Ružomberka fašiangové obdobie a len pred niekoľkými dňami sme privítali jar vynesením Murieny. A teraz, po štyridsaťdennom období pôstu, tu máme Veľkú noc. O tomto jarnom období, niektorých jeho zvykoch, ale aj o podujatiach, na ktorých sa v tomto čase podieľa FS Liptov, sme sa pozhovárali s jeho vedúcim Igorom Littvom.

Vráťme sa na chvíľu ešte k fašiangom. Ako ste ich ukončili tento rok pred pôstom?

Bol to sprievod mestom, ktorý začal na Madačovej ulici. Odtiaľ vychádzal súbor Liptov, ku ktorému sa postupne pridávali ostatní bursovníci z Liptovskej Lúžnej, Černovej, Liskovej, Liptovských Revúc, Liptovských Sliačov a Stankovian. Trasa viedla cez Mostovú a Podhoru až k Obchodnému centru Adria a späť. Pri Adrii bola prvá krátka pozvánka, pred Kultúrnym domom Andreja Hlinku druhá, v ktorej sa s krátkymi vstupmi predstavili folklórne zoskupenia z Liptovských Sliačov, Liptovskej Lúžnej a Liptov. Pokračovali sme fašiangovým programom vo Veľkej dvorane – školou tanca a pochovávaním basy. Tým sme až do Veľkej noci spoločne ukončili obdobie zábav a hojnosti.

Pre Ružomberok je už viac ako dvadsať rokov tradíciou privítať jar sprievodom v uliciach mesta. Vynáša sa Muriena k Revúcej. Toto pútavé divadlo sa v podaní Folklórneho súboru Liptov a Detského folklórneho súboru Liptáčik opäť odohralo minulý týždeň. O čo ide – prakticky i významovo?

Sprievod tiež vždy ide z Madačovej ulice, ďalej popri Kultúrnom dome Andreja Hlinku, ulicou Podhora k rieke Revúca a späť ku kultúrnemu domu. Pri Revúcej podujatie za obradných tancov vrcholí upálením Murieny a jej hodením do rieky. Zvyk pretrval až z pohanských, staroslovanských čias. Preto proti nemu svojho času brojila aj cirkev. Že pretrval napriek tomu v niektorých obciach dolného Liptova až do dnešných čias, svedčí o silne zakorenených pohanských rituáloch v našom prostredí. Išlo o obetu, vyprosenie si úrodného roka. Dievčatá chodili s Murienou po dedine z domu do domu. Pred domom zaspievali, zatancovali, za čo boli odmenené tradičným pečivom, vajíčkami. V niektorých obciach Murienu len topili, v niektorých ju aj zapaľovali. Robili to vo štvrtú pôstnu nedeľu a vyprevadili tak z dediny symbol zimy.

Pôstne obdobie práve skončilo. V kresťanskej tradícii ide – veľmi zjednodušene povedané - o obdobie odriekania si a čakania na Zmŕtvychvstanie Krista. Aké zvyklosti, okrem už spomínaného vynášania Murieny, boli kedysi bežné pre pôst v Liptove?

Môžem trochu zhrnúť ako to bolo v Liptovských Sliačoch. Pred pôstom sa čistil všetok riad z kuchyne i od statku vodou a popolom, aby na ňom neostala ani najmenšia mastnota. Ľudia chodili častejšie do kostola, veľakrát naboso s čižmami v ruke. Tie si obuli len pred kostolom, aby mohli v čo najväčšej paráde pristúpiť k modlitbe. K pôstu pristupovali s veľkou úctou. Štvrtú pôstnu nedeľu nazývali Radostná alebo aj Šúľková, pretože vtedy varievali šúľky. Verili, že práve táto nedeľa má odpradávna čarovnú moc. Čím väčšie šúľky sa ušúľajú, tým väčšie klasy obilia narastú v lete na poli. Piatu nedeľu volali Čiernou alebo Smrtnou. Šiestu Kvetnou. Kým v piatu nedeľu kostol potemnel od tmavého odevu, v šiestu rozkvitol. Mládenci už v jej predvečer darovali dievkam bahniatka, a tie ich vyzdobili pestrofarebnými stuhami.

Poďme k Veľkej noci. Čo sa dialo počas Veľkonočného týždňa?

Spomienka na cestu utrpenia Krista začínala Zeleným štvrtkom. Vtedy nik z dediny nemohol v kostole chýbať. Zvony sa zaviazali a dva dni ich nebolo počuť, miesto toho sa rozliehali údery veľkého dreveného rapkáča. Na Veľký piatok sa už pred svitaním zišla celá dedina pri vode. Ľudia verili, že práve vtedy korytom tečie zázračná, živá voda. Umývali chorých, aby im vrátili zdravie, zdraví touto vodou preventívne chorobu plašili. Dievky si odstrihávali z vlasov, darovali ich vode, aby im narástli husté, dlhé vlasy do vrkoča. Na Bielu sobotu zaznel zvon rozviazaných zvonov. Vtedy takisto všetci za zvonenia utekali k vode, aby si zabezpečili jej blahodarným účinkom zdravie na celý rok.

Na Veľkonočnú nedeľu už bolo všetko pripravené – vajíčka nafarbené odvarmi z cibule či cvikle. Cestou z kostola dievky zastali na stráni nad dedinou, hádzali a gúľali maľované vajcia po tráve, aby neskôr narástla hustá a vysoká. Spevom pozývali mládencov na pondelňajšiu kúpačku. Tí sa na druhý deň už pred svitaním v skupinách tiež pretekali v speve. Zvyčajne boli najsilnejšou skupinou májovníci. V sprievode heligónky sa vybrali z domu do domu kúpať dievky na vydaj. Často bolo treba aj dvere z pántov na dome zvesiť, či sa po sene popod šindle na humne za dievkou pretlačiť. Akúkoľvek skrýšu sa, akoby zázrakom, vždy podarilo objaviť. A tak, ak sa dievčence aj naoko bránili a výskali, po poriadnej kúpačke v ľadovej vode vždy kúpači dostali pohostenie. Počas kúpačky znela pieseň: „Čí to domček, čí to domček na tom vŕšku? Čí to domček na tom vŕšku, šieu by doňho, šieu by doňho, čo len trošku.“ Táto pesnička mala vraj nezvyčajnú moc. Keď ju dievča počulo, kolená sa mu tak roztriasli, že nevládalo ani utekať...

Čo má Folklórny súbor Liptov pripravené na najbližšie dni? Tiež to bude kúpačka?

Samozrejme. V pondelok od rána do popoludnia budeme už tradične v Ružomberku kúpať naše dievčatá zo súboru. Mládenci pôjdu za nimi na konskom povoze. Deň predtým, v nedeľu, pripravujeme o 13:00 veľkonočné predstavenie v skanzene v Pribyline, na ktoré aj touto cestou pozývame každého, kto by mal chuť zažiť zvyky Veľkej noci v našom podaní.