Od požiadavky na právo voliť až po násilie na ženách. Takto vznikal Medzinárodný deň žien

RedakciaAktuality7.3.2019

Tento deň ustnovila Organizácia spojených národov ako pripomenutie štrajku až 40 000 krajčírok v New Yourku z roku 1908, ktoré bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, taktiež proti veľmí nízkym mzdám a zlým podmienkam v práci. Aj napriek tomu, že ženy demonštrovali tradične v nedeľu, prvé zhromaždenia boli v USA, ale tie najväčšie zhromaždenie, ktorého cieľom bolo získať volebné právo žien, bolo práve 8. marca 1908 v New Yorku.

8. marec sa ale medzinárodným dňom ihneď nestal. Myšlienku presadili počas prvej medzinárodnej ženskej konferencie v roku 1910 v Kodani a jej hlavnou zástupkyňou bola nemecká socialistka Clara Zetkinová. Ani v tom čase nemali určený presný dátum, kedy budú ženy oslavovať. Až po 1. svetovej vojne začal byť „deň žien“ viac rešpektovaný a po ženských demonštráciách v Petrohrade sa v roku 1917 pevne ustanovil 8. marec ako medzinárodný deň žien, v skratke MDŽ.

Viete, aké mali ženy požiadavky pred 1. svetovou vojnou?

Možno sa vám sviatok žien zdá byť feministický, avšak ženám išlo skutočne nielen o zrovnoprávnenie, ale aj o niektoré požiadavky, ktoré sú dnes samozrejmosťou. Žiadali napríklad volebné právo, osemhodinový pracovný čas, zlepšenie špeciálneho zákonodarstva a podobne. Od roku 1975 so 8. marec pripomíname ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj. V Československu sme ho prvýkrát oslávili v roku 1921. Posledný bol v roku 1938 - počas druhej svetovej vojny ho zrušili – a od roku 1945 ho opäť obnovili.

Rada Európy upozorňuje na násilie páchané na ženách

Generálny tajomník Rady Európy Jagland upozorňuje, že Istanbulský dohovor od svojho podpísania v roku 2011 ukázal, že je účinným medzinárodným právnym nástrojom. Ako informovala TASR, v Európe sa podarilo dosiahnuť zásadné ciele na ukončenie násilia voči ženám, ďalší pokrok je však nevyhnutný. Doposiaľ dohovor schválilo 33 európskych krajín. Okrem toho, že kriminalizuje a právne stíha viaceré formy násilia na ženách, hovorí aj o domácom násilí, prenasledovaní, sexuálnom obťažovaní a psychickom násilí. Istanbulský dohovor podpísalo aj Slovensko, ale neratifikovalo ho. „Musíme pokračovať v boji za ratifikáciu vo všetkých členských štátoch Rady Európy, pretože ženy a dievčatá nemôžu byť zbavené najzákladnejšieho ľudského práva: života bez násilia," podotkol Jagland.

Predsedníčka Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Liliane Mauryová Pasquierová pri príležitosti MDŽ vyhlásila pripomenutie, ktoré sa nesie sociálnymi sieťami vo forme hashtagov: Nie v mojej domácnosti, nie v mojom meste, nie v mojom úrade, nie na mojej univerzite, nie v mojej nemocnici, nie v mojej továrni, nie v mojej krajine, nie v mojej triede, nie v mojej štvrti . V originálnej verzii #NotInMyHome, #NotInMyCity, #NotInMyOffice, #NotInMyUniversity, #NotInMyHospital, #NotInMyFactory, #NotInMyCountry, #NotinMyClass, #NotInMyNeighborbourhood.