Oslovenie umelec odmietam

RedakciaAktuality12.11.2019

Ako dieťa ho vyrezávanie bavilo len niekoľko týždňov. Neskôr sa k nemu vrátil na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku, kde vyštudoval odbor Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov. Rezbárstvu sa začal naplno venovať po ukončení školy, keď začal pracovať ako lektor rezbárstva v Ústredí ľudovej umeleckej výroby v Bratislave. Odvtedy ho práca a koníček v jednom sprevádzajú životom.

Postava panáčika mu pripomína začiatky

„Prvé dielo, hmmm to mohla byť pokojne nejaká rúčka na kladivo, čo som nasadil starkej. Spomínam si na prvotné dielo, ak sa to tak dá nazvať, asi postava panáka s pohyblivými nohami a rukami, ktorú mám odloženú dodnes,“ usmieva sa Šimon.

Pri všetkej skromnosti sám seba považuje za sochára, ktorý tvorí prevažne z dreva a to za použitia drevoobrábacích techník, hlavne rezbárstva a rezby motorovou pílou. „Ale pomenovania, ako remeselník, alebo výtvarník sú tiež prijateľné. No osloveniu umelec sa stránim. Umelec je pre mňa niekto, kto má za sebou rady kvalitných originálnych diel počas viacerých rokov, čiže celoživotné dielo,“ vysvetľuje rezbár, ktorý prezentuje svoje práce aj pod pseudonymom Gollem.

Zákazky podľa zadania ho nebavia

Ani nie tridsiatnik Šimon zákazky skôr odmieta. Nieže by mal problém vyrobiť niečo podľa zadania, ale väčšinou ľudia chcú nezmysly typu medveď, Shrek, alebo iné už niekým vymyslené postavičky. Prípadne za ním prídu s fotkou sochy a chcú takú istú. „Tam nie je žiadny priestor na vlastnú fikciu, na vlastný nápad. Ide len o manuálne vytvorenie tovaru, keď to mám tak povedať. A to ničí kreativitu. Ale sú aj ľudia, čo si nechajú poradiť a nechajú mi voľnú ruku, vtedy je to radosť,“ prezrádza Šimon, ktorý popritom v archíve fotografií hľadá diela, ktorými sa chce pochváliť.

Má rád výzvy, v súčasnosti v podobe lebiek

Drevo, ktoré je nevyhnutnou súčasťou jeho práce, používa rôzne. Pokiaľ robí nad-rozmernú sochu, tak väčšinou z topoľa alebo lipy. Hlavne kvôli ich rozmerom, vlastnostiam a dostupnosti v našom regióne. Momentálne vyrezáva rôzne lebky z javora. „Javor svojou svetlou farbou pripomína kosť a zároveň je húževnatý a tvrdý. Síce sa doňho reže ťažšie, ale vďaka tomu sa dajú v ňom spraviť naozaj miniatúrne detaily,“ vysvetľuje lektor rezbárstva. Lebky sa rozhodol robiť hlavne preto, aby zistil do akej miery je schopný preniesť reálnu lebku do dreva. Občas ich zväčší, občas ich robí s otvorenými ústami, aby bolo vidieť čeľuste a tak si prácu akoby zámerne komplikuje, čím sa zdokonaľuje v technike a schopnosti zvýrazniť detail.

Z krátkodobých cieľov spomenul Šimon prípravu výstavy v Múzeu TANAPu v Tatranskej Lomnici, ktorá by mala byť pravdepodobne niekedy v druhej polovici januára budúceho roka. „Môj plán je pokračovať v tvorbe, venovať sa jej čoraz viac. Verím, že sa mi podarí povýšiť rezbárstvo a tvorbu na hlavný spôsob obživy. Momentálne ma živý iné zamestnanie. To je koniec koncov z časového hľadiska aj na úkor tvorby,“ predstavil svoje plány Šimon Chyla.