Ožili dejiny z ružomberskej fary

Tibor ŠuľaAktuality13.3.2026

Divadelná dramatizácia textov významných osobností slovenských dejín Ladislava Hanusa, Andreja Hlinku a Janka Silana priblížila život na ružomberskej fare v tretej dekáde 20. storočia. Uviedli ju v rámci dvojdňového festivalu Hanusové dni, ktoré sa uskutočnili 12. a 13. marca v Ružomberku. Historické postavy stvárnil Lukáš Frankovič a Andrej Gejdoš.

L. Hanus pôsobil v Ružomberku v rokoch 1935 – 1938 ako kaplán u A. Hlinku. V súvislosti so svojimi začiatkami v Ružomberku spomínal, že na fare bolo zvykom hrávať preferans. Napriek tom sa ho nedokázal naučiť, ktorý obľuboval A. Hlinka. L. Hanus vo svojich spomienkach vykresli A. Hlinku ako dôslednú osobu, ktorá požadovala mať všetky veci na fare v jedinečnom poriadku. O živote v prítomnosti A. Hlinku vypovedajú vo svojich dielach – vo veršoch a próze L. Hanus a J. Silan.

Na ružomberskej fare, keď tam pôsobil A. Hlinka, stretávali kňazi spišskej diecézy, odchovanci seminára na Kapitule. Spomínaná trojica kňazov bola previazaná s Liptovom. Priateľstvo, ktoré vzniklo medzi L. Hanusom a J. Silanom pokračovalo aj po smrti A. Hlinku. Viedlo k založeniu časopisu Verbum, ktorý začal písať svoju históriu v roku 1946.

L. Hanus v rokoch 1938 – 1950 pôsobil ako profesor morálnej teológie v kňazskom seminári Spišskej Kapitule. Od roku 1941 redigoval časopis Kultúra, profilovaný ako časopis slovenskej kresťanskej inteligencie a v rokoch 1944 – 1945 avantgardný časopis Obroda, na ktorý nadviazal v rokoch 1946 – 1948 časopis Verbum.

V rokoch 1951 -1952 sa L. Hanus skrýval pred štátnou bezpečnosťou (Liptov, Žilina, Kysuce). Na jeseň 1952 bol bezpečnosťou chytený, tvrdo vypočúvaný a na základe vykonštruovaných a nepravdivých obvinení, vedených proti katolíckej cirkvi a katolicizmu, odsúdený na 16 rokov odňatia slobody za údajnú velezradu. Vo väzení bol fyzicky aj psychicky týraný. Jeho spoluväzňami boli okrem iných napríklad teológ a historik umenia kňaz Jozef Zvěřina, či biskup Chryzostom Korec a ďalší. Na slobodu bol prepustený na podmienku až v roku 1965. Mohol pracovať iba ako kurič v Technickom skle v Bratislave.

Od roku 1968 sa vrátil do kňazskej pastorácie ako farár v Kvačanoch a Hybiach. Do dôchodku odišiel v roku 1983. Odvtedy až do svojej smrti, 7. marca 1994, žil v Ružomberku.

Texty z literárnej dramatizácie o živote na ružomberskej fare doplnil historickým výkladom prof. Róbert Letz, ktorý je významný slovenským historikom, vedúci Katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Špecializuje sa na politické, kultúrne a cirkevné dejiny 20. storočia. Je autorom mnohých odborných prác, členom redakčných rád (napr. Viera a život) a uznávaným odborníkom na perzekúcie v čase komunizmu. Osobnosti stvárnené v scénickom spracovaní A. Hlinku, L. Hanusa, J. Silana zhrnul nasledovne: „Každý z nich bol aktívny v spoločnosti a kultúre: Prvý poúčal ako filozof, druhý burcoval ľud ako politik a tretí v ústraní hľadal krásu ako básnik a spisovateľ. Muži hlbokej viery a zároveň plní človečenstva a ľudskosti. Osobnosti, ktoré sa naplno vložili do zápasov svojej doby.

Text a foto: Tibor Šuľa