Pocta básnikovi Jánovi Smrekovi

RedakciaAktuality20.5.2019

Pripravil ho hudobný a literárno – dramatický odbor Súkromnej základnej umeleckej školy (SZUŠ) Ružomberského katolíckeho kruhu v Ružomberku. Približne hodinové hudobno slovnom pásme uviedli vo výstavnej sieni galérie. Prezentovalo sa tam vyše 30 recitátorov. Ich umenie dopĺňali tóny klavíra, flauty, gitary. Pedagógovia a žiaci SZUŠ sa rozhodli pripomenúť si slovenského literáta Jána Smreka aj preto, lebo jeho osud bol, aj keď krátko, spojený s Ružomberkom. Sem prišiel po skončení učňovských liet na Dolnej zemi v Petrovci. Prežil tam štyri roky v rodine Godrovcov ako obchodnícky učeň (1913-1917). Potom pracoval krátko v Ružomberku v obchode Fedora Houdka (1917). Tu sa spoznal so Štefanom Krčmérym, ktorý mu pomáhal v umeleckom raste, priblížil mu zjavy modernej euróspkej poézie, najmä českej (Otakar Březina) a maďarskej (Endre Andy).

Smrek v predposlednom roku prvej svetovej vojny narukoval do Budapešti k delostreleckému pluku. Po polročnom výcviku sa dostal ako frontový vojak rakúsko-uhorskej armády až do Carihradu (Istanbul), Turecka a Palestíny. Po skončení svetového vojenského besnenia začal rozvíjať svoj literárny talent. Verše posielal do viacerých časopisov a novín (do Zlatej Prahy, Mladého Slovenska, Slovenského denníka, Slovenských pohľadov a inde.) V rokoch 1918-1921 študoval na učiteľskom ústave v Modre.

Svojou tvorbou sa radí Smrek medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej literárnej tvorby v 20. storočí. Jeho básnická tvorba sa vyznačuje jednoduchosťou a melodičnosťou a vo svojich dielach vyjadruje najmä lásku k človeku a životný optimizmus. Stredobodom jeho pozornosti bola často aj žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty života. Vo svojich básniach definoval zásady svojej poetiky. Poslaním poézie je podľa neho vyvolávať najmä pocity krásy a harmónie, pričom presadzoval názor, že báseň má byť citová a muzikálna.

Smrek zomrel 8. decembra 1982, jeho posledným miestom odpočinku je Národný cintorín v Martine.

Tibor Šuľa