V týchto chvíľach dostávate a píšete rôzne vianočné pozdravy, pripravujete vianočný obed i štedrú večeru, niekde v pozadí vyhrávajú vianočné koledy a vy sa na chvíľu vraciate do detstva – ku zvykom, ktoré vytvárali skutočnú chuť Vianoc.
Odpúšťame...
Krátka esemeska, ktorú rozošlete telefónnemu zoznamu je obligátnym zvykom. V deň, keď sme si všetci najbližšie, ich pošlete desiatke známych. Skutočne kontaktujte svojich blízkych, ktorých ste dlho nepočuli, alebo s ktorými sa vaše cesty kdesi dávno rozdelili. Využite vianočnú chvíľu a odpustite. Vianočné chvíle sú aj o tom. Tak, ako to hovoria učeníci, ktorí sa Ježiša opýtali, koľkokrát by mali odpustiť jednému človeku. „Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz? Ježiš mu odpovedal: Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem“ (Matúš 18, 21-22). Tu sa nám snaží Ježiš povedať, že vždy treba odpustiť, pretože Boh nám vždy odpúšťa. Nezapisuje si naše hriechy, nevedie si žiadnu kroniku ani knihu hriechov – odpustených ani spáchaných. Naopak, zomrel za každý náš hriech - za minulý, momentálny aj budúci. A narodil sa práve teraz, aby sprítomnil Lásku, ktorá je podstatou odpustenia. A napokon: „Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám.“ (Lukáš 6:37)
Blahoslavená je tá, ktorá uverila
V evanjeliu sme deň pred Vianocami počuli Máriin chválospev Magnificat. Bola to odpoveď na Alžbetin pozdrav, keď ju navštívila v jej dome. Budú ju blahoslaviť všetky pokolenia, pretože sa stane matkou Božieho Syna. „Len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone.“ (Lk 1, 44) Alžbeta, ktorá bola neplodná, počala dieťa, pretože Bohu nie je nič nemožné, a preto prichádza v týchto vianočných chvíľach aj k nám, aby nás spasil. „Bohu sa nepáčia prázdne obety ani prázdne dary, prázdne vianočné dary a darčeky. Treba naplniť ľudské srdce, nie ruky. Kristus oslobodí svoj ľud tým, že ich naučí plniť Božiu vôľu a tá má meno: - Láska, Radosť, Pokoj, Zhovievavosť, Dobrota, Milosrdenstvo, Spása, Večný život,“ hovorí ružomberský kňaz Jozef Žvanda.
Naslúchajme srdcom, milujme...
Počúvajme svojich blízkych, inšpirujme sa sviatočnými chvíľami a pretavme myšlienky dobra a radosti do všedných dní. Veď láska by mala prúdiť každým dňom, nielen na Vianoce. „Po polnočnej omši opäť kráčam alejou, ktorá je v túto hodinu plná svetla. To svetlo žiari z ľudských tvári. Tak veľmi žiaria láskou, ktorou chcú milovať iných. Milovať nad ránom, milovať napoludnie, milovať aj večer, aj uprostred noci tak ako Boh. Lebo toto jediné má zmysel, jedine ozajstná láska prináša do nášho života ozajstné svetlo. Nuž vitaj Božie Svetlo a svieť v nás.,“ prihovoril sa Jozef Žvanda.. Ponorme sa do pokoja, sviatkov najväčšej Lásky a buďme najlepšou verziou seba. Spravme z Vianoc dni odpustenia a spoločne si vytvorme nezabudnuteľné, čarovné chvíle.
To všetko a ešte viac Vám želáme z redakcie Žijem v Ružomberku
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia