Poľnohospodárov trápi sucho a zver

RedakciaAktuality18.8.2022

Rozhovor s Miroslavom Štefčekom, podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorý je zároveň predsedom poľnohospodárskeho družstva Ludrová.

Tohtoročné letné horúčavy trápia celé Slovensko. Aký majú dosah na poľnohospodárov?

Za posledné desiatky rokov je sucho najväčšie, zachytilo celé územie Slovenska. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) hovorí o viac ako 700-tisíc hektároch poľnohospodárskej pôdy. Sucho menej ovplyvnilo husto siate obiloviny, ktoré ešte využili jarnú vlahu uloženú v zemi. Najväčší problém robí jarným plodinám, kukurici na zrno, slnečnici, sóji.

Hovorí sa aj o nedostatku objemových krmovín pre dobytok.

Počas prvej kosby sme mali možno 30 až 40 percentný výnos oproti predchádzajúcim rokom. Chovatelia nemajú kde vyrábať objemové krmoviny. Mnohí chovatelia oviec a hovädzieho dobytka zatvorili stáda, kŕmia ich ako v zime, zo zásob. Nevieme, čím budeme dobytok a ovce kŕmiť v zime, pretože krmiva niet. Pripravujeme sa na katastrofický scenár. Budeme využívať všetky možné plodiny, ktoré sa dajú pozbierať, vrátane slamy z husto siatych obilovín a budeme prispôsobovať kŕmnu dávku daným možnostiam. Krmoviny nebude kde kúpiť na Slovensku, nebudú, ani v zahraničí, zníži sa produkcia mäsa, mlieka.

Hrozí znižovanie stavov hospodárskych zvierat?

Znižovanie stavov sa na Slovensku deje dlhodobo. Zlikvidovali sme chov hydiny, ošípaných, počet kusov hovädzieho dobytka klesol za posledné roky z tristo tisíc na 110-tisíc. Toto obdobie možno zapríčiní ďalší pokles, pod stotisíc kusov, pretože mnohé podniky sa nad tým zamýšľajú. Jednoducho ich nebudú vedieť nakŕmiť. Situáciu vôbec nevidíme priaznivo. V Európe už začína byť nedostatok mlieka, prvé náznaky sú v Nemecku. Holandská vláda nariadila nekompromisné 30-percentné zníženie stavu dojníc.

Čo môže poľnohospodárom pomôcť?

Okrem dažďa by určite mala pomôcť vláda a ministerstvo pôdohospodárstva. Súčasnú situáciu poľnohospodári sami vyriešiť nevedia. Potrebujeme cieľavedomú a dlhodobú spoluprácu so štátom, aby sme sa pripravovali na takéto situácie. Mnohé krajiny už odškodnili poľnohospodárov v súvislosti so suchom, nám štát nedal nič, ani cent aj keď sa pred viacerými mesiacmi hovorilo o intenzívnej pomoci od Európskej únie.

Doteraz slovenskí poľnohospodári nedostali ani cent ako pomoc pri prekonaní covidu, nekompenzovali im rast cien energií, nedostali nič, nič, absolútne nič, Štát a vláda nechcú poľnohospodárom pomáhať, nestarajú sa o nich. Potom vidíme, že mnohé podniky budú končiť, cena potravín je vysoká a ešte bude rásť.

Žiadame zriadenie rizikového fondu, ktorý funguje v mnohých krajinách. Prispievajú doň poľnohospodári, potravinári aj štát. Peniaze z neho by mohli pomôcť aspoň čiastočne vyriešiť takéto extrémne situácie ako sú sucho, ľadovec, to, čo je nepoistiteľné.

Je ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska?

V súčasnej dobe je potravinová sebestačnosť Slovenska chabá, na úrovni približne 40 percent. Každá múdra vláda si chráni svoju potravinovú bezpečnosť a poľnohospodárov. U nás je situácia taká, že v prípade dvojtýždňového výpadku kamiónov, ktoré vozia na Slovensko potraviny, by sme mali prázdne regály v obchodoch. Slovenskí poľnohospodári by výpadok potravín nedokázali nahradiť.

Poľnohospodárom spôsobuje škody aj lesná zver.

Poľovná a dravá zver je premnožená, spôsobuje poľnohospodárom nesmierne škody. V okolí Ludrovej je približne 20 medveďov, chodia bežne po chotári. Na Slovensku nie je problém stretnúť 150 kusové stádo srnčej a jelenej zvery na poliach s obilovinami. Je pravda, že k tomu prispeli aj zmenené klimatické podmienky a poľnohospodári pestujúci repku olejnú im pripravujú lepšie krmivo. Ale nie je pravda to, čo vraví minister poľnohospodárstva Ján Budaj, že na Liptove a Orave sa nepestovala kukurica. Na družstve v Ludrovej pracujem 40 rokov a vždy sa tu pestovala kukurica, no predtým som medveďa nestretol ani raz, teraz to nie je problém. Je úplne proti logike, že staviame rôzne zábrany v Tatrách, doslova pevnosti na kontajneri, a nezamýšľame sa nad tým, čo robí medveď v Tatranskej Lomnici na námestí. My musíme zakryť kontajner. Medvede sú niekoľkonásobne premnožené, bežne vidieť matku s troma mladými, rovnako dvojičky pri srne či lani nie sú výnimkou.

Kto by mal škody zaplatiť?

Škody monitorujeme a naším zvýšeným tlakom sme prebudili ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré sa do monitoringu tiež zapojilo. Verím, že sa prijmú cieľavedomé opatrenia, pretože poľovné združenia musia niesť zodpovednosť na škodách spáchaných zverou. Robili sme postreky proti lesnej zveri, pestujeme rôzne odrody osinatnej pšenice, nepomáha to. Pozrite sa na naše polia. Vedľa seba pestujeme repku olejnú, pšenicu, kukuricu. Medveď má bohatý výber na jednom mieste.

Aké riešenie navrhujete?

Dnes poľovníci tvrdia, oploťte si svoje plochy a polia. Ale čo keby sme my povedali, poľovníci, oploťte si svoje lesy. Ani jedno tvrdenie nie je normálne. Náklady by boli obrovské, obmedzili by sme pohyb ľudí. Poľovníci musia prijať poctivé plány lovu, plniť ich a stavy prispôsobiť lesnej a nie poľnohospodárskej výmere. Kedysi poľovník v ruksaku vyniesol potravu do hôr, dnes poľovníci vozia plné autá a prikrmujú okolo dedín, čo najbližšie, aby ku zveri nemali ďaleko. A keď to preženiem, najradšej by boli, keby po výstrele zver skočila rovno do kufra auta. Na ťahu sú poľovníci, pretože my nemôžeme znižovať výmeru plodín kvôli zveri, pestujeme pestovať plodiny, z ktorých sa vyrábajú potraviny pre ľudí a krmivo pre hospodárske zvieratá. Zver by nás v tom nemala obmedzovať.

V budúcom pokračovaní rozhovoru sa dozviete, ako je to s dotáciami z Európskej únie, so zamestnanosťou na družstvách a kto má z trojlístka poľnohospodár, spracovateľ a obchodník najväčší zisk.