Poznáte tajomné svätojánske tradície?

RedakciaAktuality24.6.2021

. Sviatok sv. Jána pripadá na 24. júna. Mnohé zvyky a tradície sa viažu na fakt, že to je najdlhší deň a najkratšia noc v roku, aj keď letný slnovrat pripadá v roku 2021 na 21. júna.

Obyčaje, realizované na Jána majú hlbokú tradíciu. Aj v súčasnosti sa vo viacerých liptovských obciach vykonávajú jánske obyčaje. Najznámejšie je pálenie jánskych ohňov. Vatry dosahujú obrovské rozmery, ktoré horia niekoľko hodín. Stavajú sa na lúke za obcou, prípadne priamo v obci.

Pálenie vatier na Jána sa spájalo s mnohými poverami, obradmi, piesňami, tancom i zábavou mládeže. Úcta k slnku a jeho životodarnej sile bola silná a toto obdobie ľudia považovali za víťazstvo svetla nad tmou. Oheň mal magickú a očistnú funkciu. V minulosti boli jánske ohne oveľa menšie, ako tie v súčasnosti. Pálili sa v noci z 23. na 24. júna. „Keďže my sme rozsiahla obec, ktorá sa skladá z troch častí - nižná, stredná a vyšná, pálili sa ohne na každom konci, alebo teda v každej časti obce. Zakladali sa len malé ohne, ktoré sa následne preskakovali. Každý mládenec tak dokazoval svoju mužnosť, pružnosť, či odvahu. Obrovské vatry ako vidíme dnes by nedokázali preskočiť,“ uviedla starostka obce Liptovské Revúce Jana Šimová. Vatra pozostávala len z niekoľkých halúzok a konárov, jej výška nepresahovala meter. Počas tejto magickej noci si mladé dievčatá želali, aby dostali toho najlepšieho manžela, a pri jánskych ohňoch si chodili vyhliadnuť nejakého vhodného kandidáta. Pálenie Jána bolo v dedinách veľkou udalosťou. Hrali sa hry, tancovali a spievali.

Obľúbenou činnosťou na Jána bolo aj chytanie svätojánskych mušiek. Deti si ich zatvárali do sklených fliaš a potom opäť púšťali. Veľmi významnou aktivitou v tomto období bolo zbieranie liečivých bylín. „Počas tejto noci sa zbierali bylinky, ktoré mali mať dvojnásobnú silu. Bylinky nazbierané okolo sviatku sv. Jána mali magickú a silnejšiu liečivú schopnosť. Dievčatá si z nich varili rôzne čaje, a taktiež odvary, ktoré im mali privolať lásku, šťastie, bohatstvo a dokonca aj správneho manžela. Gazdovia a gazdiné si pri týchto jánskych ohňoch priali, aby ich statok bol produktívny, aby sa dobre darilo zvieratám“, hovorí starostka Šimová. Dievčatá v tomto období dokonca varili rôzne nápoje lásky. Skutočnosťou je, že v tomto období je v plnej sile napríklad kvet ľubovníka, materinej dúšky, čistca, alchemilky či hluchavky.

V minulosti sa v Liptovských Revúcach okolo Jána tiež dávali na hole kone. Nechali ich tam pásť a naspäť do dediny išli, keď sa sťahovalo seno. „Aby nemuseli byť v maštali, tak okolo Jána ich tam vyviedli. Aby odbremenili gazdov, aby sa o ne nemuseli starať cez letné obdobie. Naši predkovia boli vychýrení prevádzači cez Šturec, tak takouto formou sa odbremenili od svojich povinnosti,“ dodala Šimová.