Poznáte zvyky a tradície Svätojánskej noci?

RedakciaAktuality24.6.2023

Jánska noc sa považovala za magickú noc nádejí, ohňa, hier, spevu, špásovania i vážnejších sľubov. Bola považovaná za veľmi dôležitú udalosť v živote celého spoločenstva. Aj v súčasnosti sa vo viacerých liptovských obciach vykonávajú jánske obyčaje. Najznámejšie je pálenie jánskych ohňov.

Ako sa oslavoval deň Jána v minulosti? Hlavnú úlohu zohrával oheň, ale aj zbieranie liečivých bylín, ktorým sa pripisoval magický účinok. Oheň mal magickú a očistnú funkciu a súvisí s kultom Slnka. Pálenie vatier na Jána sa spájalo s mnohými poverami, obradmi, piesňami, tancom i zábavou mládeže. „Jánske ohne boli oveľa menšie ako v súčasnosti. Vatra pozostávala len z niekoľkých halúzok a konárov, ktoré sa nazbierali v lese a jej výška nepresahovala meter. Na lúke, kde sa pripravovala vatra sa našla mierna rovinka a tam sa založil oheň. Prípravu ohňov mali na starosti mládenci. Takýchto ohňov bolo dokonca v obci viac. Dolný, či horný koniec obce, pod Dielom, na Laze, do Skälata, v Rojkove... v každej z týchto častí horel jánsky oheň. Ľudia sa okolo vatry zišli, obchádzali ju a spievali sa rôzne piesne. Známa bola starodávna pieseň Ó Jáne, ó Jáne, gde ta pálit máme? Na stankovskom láne, tam ho pálit máme. V neskoršom období sa k spevu pridávali aj harmoniky. Po skončení stretnutia ľudí pri jánskej vatre sa však vždy musel nájsť niekto, kto ostal pri pahrebe a vartoval, aby náhodou nevznikol požiar. Obľúbenou činnosťou na Jána, najmä u mladšej generácie, bolo chytanie svätojánskych mušiek, či dokonca chrústov, po našom bunčov. Deti si ich zatvárali do sklených fliaš a potom opäť púšťali,“ hovorí etnologička Miroslava Polohová Ivanová. Dnes vatry dosahujú obrovské rozmery a horia aj niekoľko hodín. Stavajú sa na lúke za obcou, prípadne priamo v obci.

Významnejšou aktivitou však bolo zbieranie liečivých bylín, ktorým kedysi ľudia pripisovali čarovnú moc. „Museli sa však zbierať v predvečer sviatku Jána. Obľúbené bylinky boli napríklad ľubovník, palina, či materina dúška. Tieto byliny sa využívali nielen na liečenie rôznych chorôb, ale mladé vydajachtivé dievčatá ich využívali pri rôznych ľúbostných čarovaniach,“ dodáva Miroslava Polohová Ivanová. Aj tieto fragmenty zvykov na Jána sú súčasťou bohatej ľudovej kultúry, ktorá mala rôzne podoby a v pozmenených formách a funkciách sa zachovávajú dodnes.

Stanislava Bruk Lucká