Prehliadka tradičných remesiel a folklóru

RedakciaAktuality22.9.2019

Približne pol stovka výrobcov z rôznych kútov Slovenska prezentovala svoju zručnosť pri výrobe predmetov najmä z prírodných materiálov. Ponúkali ručne tkané koberce, prikrývky, háčkované dečky. Najviacej remeselníkov siahlo po dreve z ktorého zhotovili nielen rôzny riad do kuchyne, ale aj hračky. Ak už teraz ste mysleli na Vianoce, tak ste si z jarmoku mohli odniesť vyrezávaný betlehem. Ak ste sa rozhodli rozvoňať svoj príbytok, tak to vám umožnili vrecúška naplnené rôznymi bylina. Z nich boli vyrobené aj rôzne mastičky, esencie, ktoré mohli prispieť ku kráse žien. Jarmok v P. Ľupči našťastie neovládli rôzni priekupníci priemyselne vyrábaného tovaru, ako to býva zvykom nielen na jarmokoch v regióne Liptova.

K jarmočnej atmosfére prispeli aj predajcovia grilovaných špecialít. K nim patrilo taktiež víno, či burčiak, a tak sme si aj na severe Slovenska priblížili chuť a vôňu vinobraní zo západného Slovenska. Pravdepodobne boli spokojní aj predávajúci, lebo slnečné popoludnie prilákalo do centra obce P. Ľupče niekoľko tisíc návštevníkov. Odhadujeme, že ich tam mohlo prísť okolo šesť tisíc. Dokazuje to skutočnosť, že všetky voľné plochy pred vstupom do dediny boli zaplnené autami. Prevládali medzi nimi evidenčné značky z okresov Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Dolného Kubín, ale boli aj z Košíc, Martina, Bratislavy a ďalších miest.

Starosta obce Ladislav Balažec bol spokojný so záujmom návštevníkov o ich podujatie. Cenil si taktiež podporu podnikateľov, ktorí prispeli do tomboly. V nej bolo vyše 250 cien. Na tombolové lístky bolo nutné čakať približne 20 minút. Dokonca skoro toľko ako na vyhliadku vo veži rímskokatolíckeho kostola.

Súčasné jarmoky sprevádza kultúrny program, ktorý vie pritiahnuť divákov. V P. Ľupči sa tohto roku niesol v ľudovom tóne. Potvrdili to detský folklórny súbor Vienok z Bratislavy, folklórny súbor Liptov z Ružomberka. Večer tam privítali ľudovú muziku Kollárovcov a rómsku kapelu Sendrejovci. Svoje miesto na pódiu našli okrem iných fujaristi pod vedením Ľubomíra Lauku z Ružomberka. Súčasťou ľupčianskeho jarmoku boli slávnostné služby Božia v evanjelickom kostole a ekumenické bohoslužby v rímskokatolíckom Kostole sv. Matúša.

Podľa dobových listí P. Ľupča získala v roku 1263 od panovníka Bela IV, mestské privilégium a trhové právo. Tradícia trhu v P. Ľupči patrí medzi najstaršie na Liptove. Pravidelne sa konali každú sobotu. V 16. storočí disponovali trhovým právom v Liptove aj v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku. Termín súčasného jarmoku v P. Ľupči nadväzuje na povolenie kráľa Leopolda I. z roku 1688, ktorý umožnil konať trhy tiež 18. septembra a 12. novembra.

Text a foto: Tibor Šuľa