Primátor Igor Čombor vymenoval "vyslancov" mesta

RedakciaAktuality28.6.2019

Vo štvrtok (27. júna) vo veľkej zasadačke mestského úradu primátor Ružomberka Igor Čombor predstavil ambasádorov, ktorým odovzdal menovacie dekréty.

„Na prelome devätnásteho dvadsiateho storočia Ružomberok prežil azda svoje najslávnejšie obdobie. Na jeho území boli viaceré priemyselné fabriky, kde prácou chodili aj ľudia zo širokého obdobia. Sídlili tu takisto vážne inštitúcie. Ružomberok, ktorý sa dynamicky rozvíjal, bol priemyselným tigrom Horného Uhorska. V meste pôsobili aj významné osobnosti ako Andrej Hlinka či Vavro Šrobár. Žiaľ v povojnovom období, v roku 1962 Ružomberok dostal obrovský úder, keď mu bol odobratý štatút okresného sídla. V celej bývalej Československej republike sa to žiadnemu 30 – tisícovému mestu nestalo. Po ´zamatovej´ revolúcii veľkým negatívom bol zánik vyše desaťtisíc pracovných miest... Žijeme však prítomnosťou a je treba, aby sa naše mesto opäť nadýchlo. Chceme na to využiť všetky možnosti, sily a prostriedky. Je len pozitívne, že máme sa o čo oprieť – o Ústrednú vojenskú nemocnicu, Mondi SCP či Katolícku univerzitu. Naše mesto má svoje jazvy z minulosti, ktoré musíme prekryť novými úspechmi. V tomto spoločnom úsilí chcem využiť našich ľudí, osobnosti spoločenského, podnikateľského, kultúrneho, politického i športového života. Ľudí, ktorí sa stali známymi a dokážu tiež ovplyvňovať verejnú mienku. Preto som aj zriadil zbor ambasádorov, aby pomohli vrátiť mestu rozvojový trend,“ povedal o. i. vo svojom príhovore I. Čombor.

Čestnou funkciou boli poctení občania z rôznych sfér. Každý z nich však vyoral zaujímavú a hlbokú brázdu na poli svojho pôsobenia. Keď prvý muž mesta odovzdával menovanie Igorovi Vincemu, poznamenal, že je to človek, o ktorom by mohla byť napísaná veľká kniha. „Veru, zažil som kde – čo. Aj šesťdesiaty ôsmy rok, prieky, ktoré mi robila štátna bezpečnosť,“ reagoval dnes už 73 – ročný dôchodca, ktorý celý produktívny život spojil s ružomberskými papierňami. „Do fabriky som nastúpil po skončení chemickej fakulty. Už vtedy bol záujem o ľudí, ktorí chceli dačo dokázať a nielen iba chodiť do roboty. Samozrejme dostal som sa pod zvýšený tlak. Človek bol nútený na sebe pracovať, študovať hlavne zahraničné časopisy, naučiť sa jazyky. Štyridsať rokov som pôsobil v Severoslovenských celulózkach a papierňach, štyri roky aj ako riaditeľ, keď sa podnik pripravoval pre fond národného majetku na privatizáciu,“ vravel Vince. Muž, ktorý bol tiež pri zrode občianskeho združenia Ružomberčan a obohacuje ho o svoje skúsenosti ešte pripojil: „Som hrdý, že v Ružomberku máme takýto unikátny papierenský kombinát a verím, že aj ďalšia etapa, ktorá sa teraz pripravuje, bude úspešná.“

Jedným z reprezentantov kultúrnej obce bol akademický maliar Pavol Rusko. „K Ružomberku, k svojmu rodisku mám úžasný vzťah, keby nie, už dávno tu nie som. Obrazne, zasadil som tu svoj strom, zapustil korene. Súčasný stav mesta ma však mrzí, keď vidíme, ako iné rastú. Aj my výtvarníci chceme byť aktívni, rozhodli sme sa, že tiež pre mesto niečo spravíme. Veď som tu odmala, navštevoval som Strednú priemyselnú školu textilnú, robil v ´bavlnároch´, za Ružomberok som hrával aj futbal,“ vravel 58 – ročný docent na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Zbor ambasádorov: Pavol Rusko, Juraj Kuniak, Anna Hulejová, Peter Filipp, Igor Vince, Václav Kucko, Alena Vinžíková, Ľubomír Schmida, Ján Svrček, Ladislav Valent, Milan Smilka, Jozef Rezník, Mojmír Šrobár, František Dian, Peter Vanek a Ondrej Budiak.