Určite, na panelákoch nie je veľmi čo objavovať. Alebo sa mýlim? Veď mnohé z nich dostávajú po desaťročiach nové „oblečenie“, novú fasádu. A vynaliezavosť a schopnosť projektantov, nové stavebné materiály, dokážu z ošumelého paneláku urobiť atraktívny a príťažlivý objekt. Viete, ktorý panelák v Ružomberku je najstarší a bol postavený ako prvý?
Napriek tomu, že Ružomberok bol v povojnovom období v porovnaní s okolitými mestami Martinom, Žilinou, Banskou Bystricou, Dolným Kubínom a Liptovským Mikulášom najpriemyselnejším centrom a dôležitou križovatkou ciest, začal v rozvoji a vo výstavbe za nimi zaostávať. Nad mestom ako by ležal tieň histórie Ružomberka a jednostranné, nesprávne nazeranie na minulosť. Výstavba bytov a s tým súbežné budovanie občianskej vybavenosti a služieb nenapredovali tempom zrovnateľným s inými mestami. Pomaly a zdĺhavo sa rozbiehala výstavba nových bytov tak prepotrebných pre zamestnancov fabrík.
V roku 1947 oproti štátnemu gymnáziu začali stavať bytovku pre zamestnancov ONV. O rok neskôr textilka postavila dve bytovky na Kukučínovej a Vajanského ulici. V roku 1951 bola na tú dobu dokončená výstavba impozantnej administratívnej budovy pre celulózky a papierne – dodnes nazývanej „Budova 1. mája“. Ale po dostavbe neslúžila pôvodnému účelu. Po reorganizácii podniku bola prerobená na Celprojekt a byty. V prízemí bola dlhý čas jediná predajňa so športovými potrebami. Dnes tam má priestor TATRA BANKA. V rokoch 1952 – 1956 bolo na Makovického ulici /pod svahom/ postavených viacero bytoviek s 36 bytmi. Papierne postavili ďalších 48 bytov pre svojich zamestnancov a mesto 38 bytov pre zamestnancov mesta.
Aby sme odpovedali na otázku položenú v predchádzajúcom texte, dostávame sa do roku 1962. V cene 5,750 000 korún pri gymnáziu bol postavený prvý panelový dom v Ružomberku – „stobytovka“. V tomto roku sa tento prvý panelák dočkal rekonštrukcie balkónov a fasády. A vznikol objekt, na ktorý sa oplatí uprieť zrak. Pri jeho stavbe vyrástla v tom čase najväčšia samoobsluha potravín v meste. Vedľa samoobsluhy postavili kotolňu, ktorá teplom a teplou vodou zásobovala aj ďalšie paneláky. V ďalších rokoch pribúdali tehlopanelové bytovky na Žilinskej ceste a Ulici Š. Moyzesa buď ako štátne byty, alebo družstevné byty. Pribudla aj práčovňa. Pod Baničným postavili ďalších 42 bytov. Panelová výstavba na Žilinskej ceste po štadión bola ukončená v rokoch 1965 – 1968 postavením v tom čase najvyššieho paneláku v Ružomberku /40 bytov/ a dlhého paneláku /66 bytov/, oba na bývalom židovskom cintoríne. V roku 1967 za 15 miliónov korún bola dokončená lanovka Hrabovo – Málinô, Hotel Hrabovo a vo východnej časti mesta vyrástol internát, škola, telocvičňa a plaváreň v hodnote 6,4 milióna korún pre SOUP.
Nech už kritici majú výhrady a pripomienky proti výstavbe panelákov. Je to vec názoru. Ale ich postavením dostali ľudia byty, ktoré mnohým mladým rodinám v súčasnosti chybujú. A keď sa paneláky zrekonštruujú ako „stobytovka“, alebo panelák na Madačovej ulici a ďalšie, mesto opeknie a bude na čo uprieť svoj zrak.
© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia