Reklamy v Ružomberku pred sto rokmi

František DianAktuality13.9.2026

V súčasnosti sa vraj už nepredáva, ale súťaží o zákazníka. Vyhráva ten predávajúci, ktorý má najlepšiu reklamu.

Reklama je skoro rovnako stará ako ľudstvo. Na jednej stene, z popola objavených Pompejách, sa zachoval nápis, ktorým dámy ľahších mravov a pochybnej povesti ponúkali svoje služby. Novodobá reklama sa v 19. storočí zrodila v Amerike.

Za vzor reklame v Európe slúžili aj podomoví obchodníci a olejkári, ktorí ponúkali svoje produkty vo fľaštičkách ako mastičky so „zázračnými účinkami, ktoré všetko vyliečia.“ Predavači vyhlasovali, že predávajú prvotriedny tovar za cenu, za akú inde nedostanete. Dnes nás reklamy doslova otravujú na každom kroku, v rozhlase, televízii, v počítačoch, mobiloch, pútačmi pri cestách, nápismi pred obchodmi, v dennej tlači a časopisoch, proste všade.

Keď hovoríme o veku a existencii reklám, je vhodné vedieť, že aj v Ružomberku pred sto rokmi obchodníci lákali zákazníkov svojou reklamou v regionálnej tlači, nápismi na domoch a v obchodoch. Odhliadnime od ponúkaného tovaru. To, čo je v reklame vzácne, je zrkadlo Ružomberka v tej dobe. Ako ľudia žili, čo používali, kupovali, aké obchody boli v meste. Centrom života bol Rínok, Podhora, Mostová ulica, Madočanská ulica a Nemecká ulica. Tam bolo najviac obchodov, reštaurácií, krčiem. Začítajme sa do stručného prehľadu reklám tej doby v našom meste.

Reštaurácia Salaš s kaviarňou (súčasť Kina Apollo) lákala na výbornú kuchyňu a českobudějovické pivo. Hotel Čavoja ponúkal okrem jedál a pitia k posedenia cigánsku hudbu. Prvotriednou kuchyňou sa chválila na Podhore sídliaca Modranská vináreň a Reštaurácia Máhrová. Hotel Mýto ponúkal reštauračné služby, ubytovanie a dopravu taxíkom. Oproti Mýtu bol Hotel Sršeň s podobnými službami. Hotel Kultúrny dom lákal na prvotriednu francúzsku kuchyňu. Kino Kultúra ponúkalo denný prvotriedny program za jednu a dve koruny. Zaujímavosťou bolo telefónne číslo kina - - 98.

Darčeky ste mohli nakupovať v zlatníctve a hodinárstve u S. Vámoša. Majiteľ sa chválil „naj“ obchodom v tomto odvetví, založenom v roku 1888. Ďalšími zlatníkmi s vlastnými obchodmi boli C. Chyla, J. Jakubovič a M. Berci. Na malé mesto štyri zlatníctva. Televízia ešte nebola, rádioprijímače ponúkali dva obchody M. Sliacky a J. Foltýn. Na Mostovej ulici ponúkal E. Pártoš umelecký porcelán, sklo, obrazy. I. Sigmund lákal zákazníkov na delikatesy. Oproti Kultúrnemu domu bol tiež obchod s delikatesami Bodega a Jíchova cukráreň (dnes Letkova).

Július Steiner sa chválil a predával módne pánske oblečenie. Firma Rolný na Podhore ponúkala lacné, vkusné a elegantné šaty. Pre dôstojníkov núkal módne vojenské oblečenie J. Houdek. Kto z dôstojníkov si chcel dať ušiť uniformu, tomu na Nemeckej ulici poslúžil krajčír B. Meško. Dobré topánky predával Baťa - „každý mesiac nové vzory“, ale aj obchod J. Zachara na Podhore v predajni Busi. Kadernícky salón vlastnil Králiček a fotografie ste si mohli nechať vyhotoviť u Hodoša, alebo Brichta. Kvety ste dostali kúpiť v Keyzlarovom kvetinárstve.

Obchodníkov s potravinami bolo viacero. Leonard Fulla prevádzkoval „najstarší a najlepší obchod“ s mäsiarstvom a údeninami. A. Štípala mal obchod s koloniálnym tovarom. Na Mariánskej ulici piekol a predával chlieb a pečivo A. Petrák.

Zaujímavú reklamu mala predajňa Süssman na Nemeckej ulici. V ponuke boli „noviny a časopisy z celého sveta, zošitové romány, módne žurnále, knihy, hudobniny vo všetkých rečiach a vybavovanie víz do 36 hodín.“

Nezamerali sme sa na väčšie a veľké firmy, tlačiareň, predajne železa, stavebného materiálu, ktoré mali pôsobnosť aj mimo ružomberské prostredie a teda aj vlastné reklamy v iných mestách a i celoslovenských novinách.

Taký bol Ružomberok kedysi. A aký bude o päťdesiat, sto rokov?

Fotogaléria