Riaditeľ Mestských lesov: Vysychanie a odumieranie smrečín je výsledkom nás všetkých

RedakciaAktuality3.4.2019

Mestské lesy s. r. o. spravujú lesný majetok mesta Ružomberok na ploche cca 6954 ha už od roku 1993, keď boli lesy prinavrátené mestu od štátu. Ako funguje podnik?

Na tejto ploche zabezpečujeme komplexnú starostlivosť o les, pestované aj ťažobné práce, ošetrovanie, výchovu a ochranu lesných kultúr. Zároveň sa snažíme vytvárať podmienky na čo najlepšie využitie mimoprodukčných funkcií lesa. Zabezpečujeme taktiež údržbu a rozvoj lesnej cestnej siete, protipožiarnu starostlivosť , chov a starostlivosť o lesnú zver v zmysle príslušných zákonov.

Ako funguje financovanie lesníctva?

Spoločnosť odvádza finančné prostriedky mestu v rôznych formách - najmä vo forme nájomného, dane z lesných pozemkov a podielu na hospodárskom výsledku. V porovnaní s podobnými subjektmi sme čo sa týka hospodárenia v dosť nevýhodnej situácii – až 60 % porastov sú lesy ochranné, kde je hospodárenie určitým spôsobom obmedzené. Špecifikom s tým súvisiacim sú ťažké terény, kde sú ťažba a približovanie dreva možné len za pomoci lanovkových systémov a náklady na túto činnosť sú neporovnateľne vyššie oproti iným častiam Slovenska.

Aké najväčšie problémy vnímate zo strany spoločnosti vo vzťahu k lesníctvu?

Väčšinou sa lesníctvo dáva do súvislosti len s ťažbou. Je to asi pochopiteľné, ľudia väčšinou vidia v doline vyťažené drevo, stopy po mechanizačných prostriedkoch. Nevidia však prácu, ktorá je za tým a množstvo nákladov, ktoré ťažbe predchádzajú – založenie porastu, postupné pestovné zásahy – každoročnú ochranu kultúr proti zveri, burine. Neskôr rôzne prečistky, prerezávky ako aj prebierky. Kým sa porast dostane do rubného veku, prejde veľkým množstvom rôznych zásahov, ktoré sú financované predajom dreva z iných porastov. Napr. čo sa týka zalesňovania sme konkrétne my v minulom roku vysadili cca 228 000 ks sadeníc na ploche 65 ha. Vznikajú nové zmiešané porasty, kde často dokonca prevláda buk.

Ako funguje hospodárenie v lese?

Mnoho ľudí si myslí, že hospodárenie v lese prebieha živelne. Nie je to tak, všetky činnosti v lese podliehajú zákonom. Program starostlivosti o les, ktorého plnenie kontrolujú orgány štátnej správy, nám presne ukladá, v ktorom poraste je nutné vykonať pestovný alebo ťažobný zásah, stanovuje napr. aj požadované drevinové zloženie, zakmenenie jednotlivých porastov atď. Veľkým problémom v posledných rokoch sú však rozsiahle vetrové a lykožrútové kalamity v smrečinách celej strednej Európy, výsadba smrekových monokultúr bola veľkou chybou našich predkov, zodpovedala však vtedajšiemu stupňu lesníckeho poznania a nerátala s tak rozsiahlymi klimatickými zmenami.

Často sa hovorí o ťažbe dreva v súvislosti s biznisom...

Musím sa pousmiať, keď počúvam, že za rozsiahlymi ťažbami je biznis s drevom. O drevo pochádzajúce napr. z lykožrútových kalamít totiž na trhu nie je záujem, sklady a píly sú ním preplnené. Veľké objemy sa na náš trh tlačia z ČR, kde v tomto roku predpovedajú cca 30 miliónov m3 kalamitných ťažieb. Napr. vlákninové drevo sa v našich podmienkach predáva pod ťažbovými nákladmi, a to sme ešte radi, že nám ho niekto zoberie.

Aký je skutočný obraz slovenského lesníctva?

Mrzí ma, že médiá podávajú skreslený obraz slovenského lesníctva, ktoré je stále vo svete veľmi uznávané. Viem, že rôzni ľudia neznalí problematiky cítia potrebu vyjadriť sa k stavu slovenských lesov, keď vidia množstvo rúbanísk a holín. Treba si však uvedomiť, že tieto v drvivej väčšine vznikli v posledných rokoch ako následky vetrových a lykožrútových kalamít, lesníci väčšinou len odstraňovali popadané a napadnuté stromy a upravovali plochy, aby boli schopné ďalšej obnovy. Treba sa pozrieť realite do očí. Vysychanie a odumieranie smrečín, množenie lykožrúta, ale aj víchrice, ktoré v Európe predtým neboli, sú dôsledkom rozsiahlych klimatických zmien, za ktoré môžeme všetci obyvatelia tejto planéty. Aj lesníci, aj ochranári, aj Bratislavčania, aj Liptáci...

Je to v susedných štátoch iné?

V susedných štátoch si to už uvedomili a diskusia o lesoch neprebieha na úrovni vzájomného obviňovania sa medzi lesníkmi a ochranármi ako u nás, ale berú súčasný stav ako holý fakt a s pomocou klimatológov a vedcov hľadajú riešenia ako ďalej, s akými postupmi a drevinovým zložením lesov treba rátať do budúcnosti.