Rodáci spomínali na černovských martýrov

Rodáci spomínali na černovských martýrov

RedakciaAktuality29.10.2021

Udalosti, ktoré sa odohrali v roku 1907 si pripomenuli nielen obyvatelia Černovej. Po večernej svätej omši si pripomenuli veľkú tragédiu masakry, ktorá sa vyžiadala 15 obetí, ktorých mená sú napísané na pamätníku.

V Černovej došlo 27. októbra 1907 k vzbure miestneho obyvateľstva proti maďarskému útlaku, krvavo potlačenej streľbou uhorských žandárov do bezbranných ľudí. Bezprostredným dôvodom spomínanej udalosti, známej ako černovské krvipreliatie, bol spor o vysviacku miestneho kostola, postaveného hlavne pričinením popredného slovenského politika a kňaza Andreja Hlinku, černovského rodáka.

Černovská tragédia si vyžiadala pätnásť životov Černovčanov, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.

Obyvatelia Černovej chceli, aby kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka, to im však nebolo umožnené. Ľudia sa snažili zabrániť príchodu iného kňaza – dekana Martina Pazúrika, ktorý bol spišským biskupom Alexandrom Párvym určený posvätiť kostol. Keď obyvatelia obce zbadali prichádzajúce záprahy koní a v nich sediacich duchovných a žandárov, ľud protestoval a strhli sa nepokoje. Keď ľudia zahatali cestu a obkolesili koče a chceli ich zastaviť, veliteľ žandárov vydal rozkaz strieľať do davu ľudí. Zastrelili pritom 15 ľudí a mnohých ďalších zranili. Medzi zastrelenými bolo 11 mužov a 4 ženy. Najmladšími obeťami boli dve len pätnásťročné dievčatá. Uhorské úrady potom ešte odsúdili ďalších 40 ľudí súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Proti tejto masakre protestovali v zahraničí viaceré významné osobnosti, ako napríklad nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicista a historik Robert William Seton – Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Kostol bol potom posvätený až v roku 1910.

Pamätník bol slávnostne odhalený v roku 1932 za prítomnosti Andreja Hlinku, Milana Hodžu a zástupcov Slovenskej ligy amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry. Deň černovskej tragédie je aj oficiálnym pamätným dňom.

Text a foto: Tibor Šuľa

© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia