Rodina Senkovcov: Máme 13 detí. Dá sa to zvládnuť

RedakciaAktuality27.5.2019

Auto zaparkujeme pri hlavnej ceste. Vieme, že sme správne aj podľa toho, že vo dvore vzadu pri dreve, vidíme partiu chlapcov. Ukladajú drevo. Zaklopeme na dvere, aby sme odovzdali finančný dar pre túto rodinu od Nadácie Supra. „Môžeme?,“ opýta sa Janka Streitová, ktorá finančnú pomoc rodine odovzdáva už po druhýkrát. „Nech sa páči,“ víta nám Michaela Senková s dieťaťom na rukách. Z izieb nakúkajú zvedavé detské očká. Usadíme sa v kuchyni, centrálnej miestnosti malého rodinného domu. Domček pôsobí útulne, čisto.

„Nikdy som si nemyslela, že budeme mať veľkú rodinu. Mali sme prvé dve deti a ďalej sme neplánovali, že koľko ich mať budeme. Postupne pribúdali, až dnes máme toľko, že až, “ začína svoje rozprávanie mama trinástich detí .

Najstaršia dcéra má 20 rokov, najmladší Matúško desať mesiacov. Deti sú väčšinou školopovinné, mladšie navštevujú materskú škôlku. „Ráno sa zobudíme, naraňajkujeme, poumývame, oblečieme. Desiatu za pomoci detí pripravím deň dopredu, aby sme ráno všetko postíhali,“ opisuje sympatická mamička. Keď ich pani Senková ráno odprevadí, doobedie trávi sama s najmladším. Po návrate sa venuje bežným domácim prácam. „Deti chodia do družiny, tak si urobia úlohy tam. Aj sa naobedujú. Varím však každý deň, pre manžela a maličkého,“ vraví pani domáca. Niektoré z detí chodia poobede na krúžky, poväčšine je to futbal a výtvarná výchova. „Stihnem si medzitým zájsť do obchodu. Kupujem tak 20 rožkov, dva chleby, aby bolo vždy maslo a nejaká tá saláma,“ vymenúva každodenný nákup.

Všetci nám radi pomôžu

„Máme strechu nad hlavou, nie sme hladní a sme primerane aj oblečení. Všetko, čo potrebujeme, máme,“ hodnotí M. Senková a dodáva, že keď je treba pomáhajú starí rodičia, ako sa len dá. Detičky zoberú aj občas domov a postarajú sa o nich. „Hocikedy otvoríme dvere a čakaú nás pred nimi darčeky od pozorných a dobrých ľudí, ovocie ale niekedy aj oblečenie pre deti ,“ zapája sa do diskusie hlava rodiny Ľubomír Senko. Mrzí ho, že za prácou chodí až do Vrútok, stratí dosť času aj cestovaním a využíva niekedy aj možnosť predĺžených zmien. „Pracovať však niekde musím, aby som uživil deti a rodinu,“ priznáva. Teší ho, že im obec občas vyjde v ústrety, čo sa pomoci týka. Nedávno dostali sušičku na prádlo. Je to veľká pomoc, veď v tak početnej rodine sa perie každý deň.

Čas na seba nemajú

„Ja teraz chodím domov až po 17:OO, aby som mal lepšiu výplatu. Kedy by mala manželka čas na seba podľa vás? Veď je mamou a gazdinou 24 hodín,“ pýta sa ma hlava rodiny, ktorý je rád, že má taký rodinný kruh. Keď pracoval predtým v inej firme často sa stretával s rakúskym zamestnávateľom. „Už vtedy sme mali šesť detí a on mi na to - Das is hrúza,“ smeje sa otec Senko a dodáva, že keby ho teraz videl ani mu neuverí, že sa aj takto žiť dá. „No a čo. Veď je to moja žena, nie cudzia a my máme krásnu rodinu 13 zdravých detí,“ pýši sa manželkou. Pani Senková nám prezradila, že minulý rok mali aj spoločný výlet, boli s deťmi na Liptovskej Mare a v Banskej Bystrici. Počas prázdnin boli školáci v letných táboroch a tak mali trochu oddychu oni rodičia, ale aj deti.

Obavy majú len o budúcnosť

V domácnosti je ticho, deti sú samostatné a pomáhajú rodičom. A čo sa týka predsudkov a smiešnych poznámok tomu manželia váhu neprikladajú. „Sú to naše deti, vedia sa pozdraviť, sú vždy čisté a vychované, vedieme ich k zodpovednosti za svoje činy, a aby si vedeli pomôcť jeden druhému“ hovorí pán Senko. Výchovou si je na sto percent istý. „Bojím sa, keď tí najstarší budú chcieť svadbu. Aby si dobre vybrali. Len pomôcť im finančne nebudeme môcť. U nás peniaze naviac nie sú,“ priznáva hlava rodiny. Teší ho, že je otcom toľkých detí, aj keď sú dni kedy to je náročné. Našťastie deti choré nebývajú, každé jedno sa narodilo zdravé, tak to je podľa neho základ. „Dáko bolo, dáko bude. Nebojím sa,“ dodáva Ľubomír Senko hľadiac s hrdosťou a láskou na svoju manželku.