Rozhovor so šéfom Kultúrneho domu A. Hlinku a. s. R. Zdráhalom

Ján SvrčekAktuality5.9.2023

Stretli sme sa úplne prvý raz. No po pár minútach človek získal dojem, že pred ním sedí profík s „ťahom na bránu“. Muž, ktorý nepozná žiadny priemer, naopak, svoju pracovnú latku si stavia čo najnáročnejšie. Hovorili sme s novým riaditeľom akciovej spoločnosti Kultúrny dom Andreja Hlinku Radkom Zdráhalom (roč. nar. 1975), ktorý bol svojho času popri mnohých ďalších významných funkciách riaditeľom Českej filharmónie a zastával aj post námestníka ministra kultúry Českej republiky.

Máte za sebou významné profesné adresy aj na najvyšších poschodiach, je ružomberská výzva pre vás dostatočná?

„Po dvoch mesiacoch na pozícii riaditeľa Kultúrneho domu Andreja Hlinku môžem smelo povedať, že významná. Novú prácu si veľmi užívam a teším sa z nej. Netajím, je veľa vecí, ktorým sa treba venovať. Jednak v rámci vnútornej štruktúry spoločnosti a tiež v jej dramaturgii. Ide o prácu, ktorá nadväzuje na to, čo som robil v minulosti. Je pred nami ohromná šanca, dokonca takmer historická, urobiť niečo pre miestnu kultúru a občanov Ružomberka.“

S akými očakávaniami túto misiu spájate?

„Moje ambície sú najvyššie. Pôjde o napĺňanie koncepcie, ktorú som prezentoval na výberovom konaní a už čiastočne aj zaznela na verejnosti. O to sa snažím a čoraz viac ma to napĺňa. Teraz by som sa stručne dotkol len niektorých vecí. V jeseni chystáme prezentáciu nového abonentného cyklu. Od januára do júna 2024 čaká divákov pestrá ponuka umenia vrátane operných, operetných, baletných, muzikálových a činoherných predstavení. V tomto smere bude náš kultúrny dom vôbec prvý na Slovensku a verím, že pôjde o veľmi zaujímavú celoročnú ponuku. Tiež môžem prezradiť, že je v pláne rekonštrukcia Veľkej dvorany, v tejto dobe vzniká architektonická štúdia. Ak všetko dobre dopadne, budeme mať hľadisko s eleváciou, teda stupňovité a zásuvné. Umožní každému divákovi rovnaký vizuálny komfort. Naďalej bude možné v sále usporiadať aj tanečné podujatia, plesy, súťaže prípadne módne prehliadky. Naša sála sa tým stane multifunkčnou. Tiež dôjde k rekonštrukcii a sprístupneniu balkóna. Tieto zmeny nám umožnia realizáciu úplne nových kultúrnych projektov.“

Keď ste sa oboznámili s aktuálnou situáciou v Kultúrnom dome A. Hlinku, hneď vám prebehli nejaké priority hlavou?

„Spoločnosť som prevzal v stave, kedy sa ročná strata pohybovala od 80 do 160 tisíc eur. Úvodný ekonomický a personálny audit nedopadol vôbec pozitívne. Bolo okamžite nutné si pripraviť opatrenia, aby sme v prvom rade mohli fungovať racionálne a optimálne nakladať s verejnými financiami, čo sa v súčasnosti aj darí. V neposlednom rade i vďaka výbornej komunikácii s mestom, hoci na začiatku som mal z toho trochu obavy. Dnes môžem vedeniu mesta vystaviť len jednu veľkú jedničku. Keďže mám svoje skúsenosti so štátnou a verejnou správou v Čechách, dobre viem, že tieto vzťahy nie sú vždy jednoduché. Debaty z čelnými predstaviteľmi Ružomberka sú veľmi príjemné a maximálne konštruktívne. Od primátora Ľubomíra Kubáňa a viceprimátora Róberta Kolára cítiť veľkú vôľu pozitívne zmeniť kultúrne prostredie mesta. To mi dodáva obrovskú energiu do každodennej práce.“

Spomenuli ste zložitú pomyslenú štartovaciu čiaru. Tá si vyžiadala aj nepopulárne kroky?

„Určite. V personálnej oblasti došlo k organizačným zmenám. S niektorými zamestnancami sme museli ukončiť pracovný pomer. Nie preto, že by za vzniknutý stav mohli, avšak ich pozície či pracovná náplň neboli racionálne. Takisto bolo nevyhnutné odstúpiť od niektorých nevýhodných zmluvných vzťahov, či prehodnotiť tie, ktoré neboli v prospech kultúrneho domu.“

Nadväzujete aj na predchádzajúce veci, ako boli nastavené, alebo je tu úplný zlom?

„Áno, prichádza absolútny zlom, a to vo všetkých oblastiach. Určite však nadviažeme na niektoré tradičné podujatia ako je Ružomberský jarmok, Fullove dni, vianočné trhy...“

Je to výhoda, keď na manažérskej pozícii v tejto oblasti je človek, ktorý vyštudoval akadémiu múzických umení alebo robil choreografa?

„Každá profesia je svojim spôsobom samostatná. Osobne považujem za veľmi dôležité a cenné, keď je zachovaná tzv. baťovská filozofia, čo znamená, že vrcholní manažéri sa museli zoznámiť s celým výrobným procesom danej firmy a neriadili ju len od stola. To však neznamená, že napríklad úspešný tanečník, výtvarník, či choreograf sa musí stať aj dobrým manažérom. V každom odbore je nevyhnutné sa vzdelávať. Samozrejme, je len dobré, keď má človek viaceré skúsenosti.“

Súčasťou akciovej spoločnosti sú tiež dve médiá – Mestská televízia Ružomberok a dvojtýždenník Ružomberský hlas, aj tie čakajú nejaké zmeny?

„Určite. Nevyhnú sa žiadnej oblasti. Základným princípom je s týmito ľudmi komunikovať a aktívne vstupovať do procesov výroby a tvorby z pozície riaditeľa. Doteraz mnohé strediská kultúrneho domu fungovali pomerne autonómne, akoby nepatrili pod jednu inštitúciu. Vždy existuje priestor na zlepšenie.

Pokladáte sa za človeka pokojného, rozvážneho, alebo aj emotívneho?

„Ťažko môže niekto hodnotiť sám seba. Človek sa vždy radšej vidí v tom lepšom svetle. Snažím sa byť pokojný, rozvážny a racionálny.“

Ako rodák z moravskej metropoly z Brna vníma ani nie 30 – tisícový Ružomberok?

„Nie sú malé mestá, obce, ani regióny. Môžu byť len malí ľudia. Na každom mieste na svete, môžete robiť veľké veci – úžasné umenie, špičkovú vedu, rozvíjať technické odbory, alebo mať veľkých športovcov. Vlastne čokoľvek.“