Ružomberčan Jozef Hollý: mám rád akustickú hudbu, keď umelci vyjdú na pódium, nič nie je pustené a každý tón vydá kapela

RedakciaAktuality24.10.2018

Pochádzate z Ružomberka, vyštudovali ste hru na klavír na Konzervatóriu v Žiline. Bolo to v rokoch 1991 až 1995 v triede Mgr. art. Dariny Švárnej. Spomínate si na svoje začiatky späté s Ružomberkom?

Samozrejme, v Ružomberku sa mi vybaví hneď jedno meno, a to je pani učiteľka Šimerková. Jeden skvelý človek! Ja som ju v tej dobe vnímal a volal ako svoju druhú mamu. Chodila so mnou po všetkých súťažiach, starala sa, bola úžasná a nebyť jej, tak nie som tam, kde som dnes. Takže naozaj: Ružomberok, začiatky, hudba a automaticky pani učiteľka Šimerková, ktorej vďačím za všetko.

Zo všetkých precestovaných krajín ste si niečo zobrali, pretože vaša hudba má prvky z rôznych štýlov. Bolo to vidno aj vo Veľkej dvorane. Medzi divákmi boli skutočne všetky generácie od detí až po seniorov. Krásnou symbolikou bolo začať turné v rodnom Ružomberku, máte miesto, na ktoré sa najradšej vraciate?

Čutkovská dolina. Ešte stále sa tam chodím rád prejsť, to prostredie je krásne.

Aké máte plány po turné?

Pred pár dňami prišli nové CD, robili sme nový album. Plánujem asi oddych, pretože od leta sme všetci zatvorení v štúdiu. Do decembra sa ani nezastavím, stále máme nejaké firemné akcie, koncerty a podobne. V januári plánujem čas pre seba, lebo si musím naozaj oddýchnuť, a potom by som sa chcel vrhnúť na Českú republiku, kde máme v pláne vlnu koncertov aspoň v takých väčších mestách ako je Brno, Praha a tak ďalej.

Poďme si ešte zaspomínať na vaše hudobné začiatky. Svoju kariéru ste odštartovali v zahraničí, presúvali ste sa. Začínali ste v Nemecku, vo Švajčiarsku, precestovali ste ďalšie krajiny, dokonca ste hrali i na výletných lodiach. Ktorá z krajín vás najviac očarila?

Vtedy ma určite najviac zaujal Karibik. Bol som mladý, mal som niečo okolo dvadsiatky a Karibik bolo niečo, kde som sa chcel vždy dostať. Bolo to naozaj niečo prekrásne, strávil som tam vianočný čas na plážach, bolo to veľmi zaujímavé, vtedy ma to neskutočne očarilo. Potom s odstupom času aj iné krajiny, veľmi sa mi zapáčila Brazília a bolo toho naozaj veľa.

A po hudobnej stránke?

Určite Amerika, New Orleans. Kluby, fantastická hudba na každom kroku, za každým rohom, takže z tohto pohľadu jednoznačne New Orleans.

Kluby a hudba na každom kroku je skôr znakom pre Ibizu - najväčší hriešny párty ostrov, kde je okrem najlepšieho DJ dovolené takmer všetko...

To je ale skôr house, techno a iné štýly. Mám ten ostrov rád, bol som tam aj na dovolenke, ale po hudobnej stránke nie.

Ako sa klavírny virtuóz pozerá na iné žánre, ktoré vo vašej tvorbe nie sú?

Ja s tým nemám vôbec žiadny problém, neriešim to, idem si svoje, čo mám rád. Ja som v tomto voľnejší, pretože ako sedemnásťročný som chodil na diskotéky, dokonca som absolvoval aj niekoľko house party, čo o mne málokto vie. (úsmev) Vôbec sa tomu nevyhýbam, ale dnes to už nepočúvam. Iné žánre mám rád, pretože milujem rôznorodosť.

Rôznorodosť hudobných štýlov počujeme aj vo vašich skladbách. Ktoré prvky do nich najradšej pridávate?

Popové prvky, jazzové prvky, klasika, filmová hudba... Ja som otvorený akémukoľvek štýlu, ale čím ďalej mám radšej akustickú hudbu, keď umelci vyjdú na pódium a naozaj nič nie je pustené, každý tón vydá kapela. Možno aj elektrické, ale nie počítačové zvuky, ale predovšetkým klasické a akustické nástroje. Toto mám veľmi rád, lebo hudba je relax.