Ružomberčania si pripomenuli Černovskú tragédiu

RedakciaAktuality28.10.2018

Spomienku otvoril umeleckým prednesom tamojší rodák Peter Babala. Ako spomenul Štefan Zelník, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, obyvatelia Černovej sa vzopreli proti vtedajšej úradnej moci Rakúsko-Uhorska, ktorá rozhodla, že ich novopostavený kostol neposvätí ich rodák Andrej Hlinka. Podčiarkol, že pätnásť Černovčanov zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených.

Predseda občianskeho výboru v Černovej Patrik Habo poznamenal, že udalosti v Černovej a streľba „žandárov“ do zástupu nevinných ľudí, vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúsko-Uhorska.

Ťažký rok pre Černovčanov

Písal sa rok 1907. Robotníci z tovární, pltníci a drobní roľníci si so svojimi ženami za pomoci peňažných zbierok stavali na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť na omše do štyri kilometre vzdialeného Ružomberka. Na vybudovanie chrámu prispel veľkou mierou rímskokatolícky ružomberský farár, černovský rodák Andrej Hlinka. Z celkových nákladov potrebných na stavbu, čo predstavovalo asi 80 tisíc korún, investoval 60 tisíc zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 už čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok vysvätil Andrej Hlinka. Toho však v tom čase pre politické aktivity suspendoval spišský biskup Alexander Párvy. Rovnako ho pozbavil fary a zakázal mu vykonávať kňazské povolanie.

Černová sa vzoprela. Strieľať!

Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť 27. októbra 1907 farár a dekan Martin Pazúrik. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu „žandárov“ s príkazom "porobiť poriadky". Na uliciach bol pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina „žandárov“. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ už 15-člennej skupiny vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!". Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára, dostali rôzne peňažné pokuty a zhabali im majetok. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Reakcia spoza hraníc
Tragédia v Černovej odhalila pravdu o propagovanej "príkladnej slobode v Uhorsku" a upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Bjornstjerne Björnson, britský publicista a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.