Ružomberok vydal publikáciu o najstaršej mestskej knihe

RedakciaAktuality10.8.2021

Mesto Ružomberok nedávno vydalo knihu s názvom Najstaršia mestská kniha Ružomberka: Prothocolon Maius 1527 – 1701. Publikácia obsahuje na 356 stranách prepis najstaršej ružomberskej mestskej knihy. Nachádzajú sa v nej majetkovo – právne zmluvy z rokov 1527 - 1701. Porozprávali sme sa s jej autorom Tomášom Pastuchom.

Nedávno vyšla publikácia s názvom Najstaršia mestská kniha Ružomberka, ktorej ste autorom. Čo je obsahom tejto knihy?

Ako napovedá už samotný názov, je to kniha o knihe. Predlohou publikácie je tzv. Prothocolon Maius, čo je najstaršia mestská kniha Ružomberka. Boli do nej zaznamenávané informácie, ktoré mesto potrebovalo pre svoj plnohodnotný chod. Išlo prevažne o majetkovo-právne zmluvy, aby bolo jasné, kto, čo vlastní. Obsahom knihy je úplná analýza a dôkladný výskum tejto písomnosti, a predovšetkým jej hlavná príloha tzv. edícia. Tým sa myslí kompletný prepis jej pôvodného textu s vedeckými náležitosťami úpravy pramenného textu.

Ako taká mestská kniha niekedy vyzerala?

Takáto kniha nebola od začiatku zviazaná. Pôvodne to boli voľné listy, ktoré boli až dodatočne zviazané do knižnej väzby. K tomuto zviazaniu došlo niekedy v 18.storočí. Môžeme si byť istí, že to je posledné zviazanie. Či bola niekedy predtým previazaná, to sa momentálne nedá s istotou povedať, ale s väčšou pravdepodobnosťou nie. Keď bola kniha zviazaná, bola následne uchovávaná, aby bolo možné overiť majiteľov pozemkov.

Kto do nej mohol písať zápisy?

Štandardne by do mestskej knihy mal zapisovať pisár alebo notár. Osoba, ktorá má na to právne vzdelanie a má na to právomoci. Notára alebo pisára, a taktiež všetky finančné náklady (papier, atrament) musela zaplatiť samospráva. Ako som mal možnosť knihu skúmať, Ružomberok nie vždy mal dostatok finančných prostriedkov na vyškoleného pisára. Boli prípady, kedy sa veľmi často striedali pisárske ruky, aj vo veľmi krátkych pisárskych obdobiach. Je nepravdepodobné, že by jeden pisár odchádzal pôsobiť na iné pôsobisko a následne sa opakovane vracal. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou do nej písali aj Ružomberčania, bežní obyvatelia, ktorí boli gramotní. Keď sa v knihe objavilo dlhšie ucelené obdobie jednej pisárskej ruky, tak vtedy môžeme tvrdiť, že išlo o pisára, ktorý tu bol zamestnaný.

Čo vás inšpirovalo k tomu vytvoriť takúto knihu?

Bolo to hlavne kvôli štúdiu. Od roku 2012 študujem históriu na Filozofickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V roku 2015 som si musel vybrať tému diplomovej práce. Po dohode so školiteľom som si vybral vlastnú tému, práve o tejto mestskej knihe. Po obhajobe mi vtedy už bývalý školiteľ, docent Jaroslav Nemeš, odporučil, aby som knihu dopracoval do plnohodnotnej podoby a skompletizoval edíciu.

Ako dlho trvala príprava a čo vydaniu knihy predchádzalo? Bolo náročné študovať staré historické pramene, starý jazyk, staré písmo?

Robil som na nej od začiatku roku 2016 do jari tohto roku. Čiže viac ako 5 rokov. Samozrejme, keď som knihu prvý krát videl, písmo som pokladal za najväčšiu výzvu. Aby som sa vyhol tomu, že to prvý krát s obtiažami prečítam, a potom následne by som písmo musel lúštiť nanovo, začal som text rovno prepisovať. Našiel som si paleografické čítanky, teda manuály, ako čítať takéto písmo, a keď som sa už do neho začítal, už to bola „vec cviku“. Samozrejme, vždy sa našlo nejaké slovo, ktoré bolo problém rozlúštiť, alebo kontextovo niečo nepasovalo, alebo veta mala nezrozumiteľný slovosled. Vtedy ma to vedelo zdržať aj na niekoľko hodín. V podstate je to ešte predspisovné obdobie.

Čo je na obálke knihy?

Jej predlohou je originálny obal mestskej knihy. Pôvodná kniha je uchovávaná v koži, v koženej väzbe z dvoch odtieňov. Tá časť, ktorá je pri chrbte je v tmavej koži, zvyšok je v svetlej. Centru dosky z prednej strany dominuje heraldická ruža, symbol Ružomberka. Znak nebol v podobe, ako ho poznáme dnes s piatimi lupeňmi a šípom zhora nadol. V tomto prípade je lupeňov šesť a šíp smeruje zdola nahor. Kniha je zároveň veľmi málo ilustrovaná, je v nej len jedna ozdobná iniciála.

V publikácií nájdeme množstvo zápisov, hlavne kúpy, výmeny, darovanie pozemkov, atď. Našiel sa tam zápis, ktorý Vás najviac prekvapil, prípadne možno šokoval?

Toto je celkom ťažká otázka. Spomeniem ich viac. Jedným z nich je súd z roku 1551, kedy došlo k hádke medzi dvoma mešťanmi, Leonardom Kolárom a Mikulášom Lojníkom. Leonard Kolár sa mal pritom veľmi hrubo vyjadriť o jednom z úradníkov pracujúcich na Likavskom hrade, ktorý bol námestník samého zemepána Ľudovíta Pekryho. Za tento prehrešok mal byť popravený. Viacerí Ružomberčania sa za neho prihovorili, aby dostal milosť, a to sa aj podarilo. Avšak, ak by to urobil znova, mal byť sťatý. A zároveň, ak by to mesto Ružomberok utajilo, malo dostať pokutu 100 zlatých.

Ďalší by som spomenul zápis z roku 1663, keď jeden z mešťanov Mikuláš Kmotrík zanechal v hostinci pod Oravským hradom dlh v hodnote 100 zlatých. Aby túto dlžobu mohol odčiniť, tak mu bol odňatý dom v hodnote 40 zlatých. Nechať v krčme dlh v hodnote dva a pol domu je teda veľmi prekvapujúce. Potom ma tiež zaujalo, keď sa v tých zápisoch objavilo niečo iné, ako nehnuteľnosti, keďže kniha je prevažne o domoch, poliach a lúkach. Zaujali ma zmienky o obilninách, potravinách, pracovných nástrojoch, či odevoch. Prekvapujúce boli zmienky o zariadeniach na varenie piva, v jednom zápise bolo spomenuté aj destilačné zariadenie.

Kam Vás posunulo takéto poznanie Ružomberka?

Uvedomil som si, že moje poznanie Ružomberka bolo predtým povrchnejšie. V publikáciách si môžete prečítať, ako plynul život, čo sa stalo v ktorom roku, kedy Ružomberok zmenil majiteľa, atď. Tu si ale človek viac uvedomí, že osud mesta je vyskladaný z osudov tisícok ľudí, ktorí tu za tie stáročia žili, a ktorí to mesto tvorili. A kam táto kniha môže posunúť Ružomberok? Vďaka edíciám, prepisom pramenných dokumentov, môže historikom každý nazrieť „do kuchyne“. Takto si môže každý skontrolovať, či sa historik drží faktov, či si nevymýšľa a podobne. Povedal by som, že tvorba takýchto dokumentov je dôležitá, aj keď ich je na Slovensku zatiaľ pomerne málo.

Plánujete sa pustiť aj do prepisu ďalších kníh?

Tých kníh je viac ako tucet. Napríklad len kniha Prothocolon Maius má ešte ďalšie tri pokračovania. Na tejto knihe som robil 5 rokov, a pri takomto počte kníh je to robota na viac ako jeden ľudský život. Moja priorita je teraz dokončiť dizertačnú prácu na ktorej robím, a neviem predpovedať, aké výzvy prídu ďalej.