Ružomberská Kalvária

František DianAktuality26.7.2026

V čase svojho vzniku bola Kalvária vybudovaná na skutočne pôvabnom mieste.

Štrnásť zastavení krížovej cesty bolo postavených okolo rozrytej cesty od prívalov vody po oboch stranách v tieni štíhlych topoľov. Kostolík na malej náhornej plošine dotvoril romantické dielo viditeľné až z Liptovskej Teplej. V súčasnosti sa Kalvária už stala súčasťou zastavanej časti mesta. Jej viditeľnosť zanikla, stratila sa. Aká je história tejto pamiatky?

Skončením rekatolizácie v Ružomberku začiatkom 18. storočia bol farský kostol naspäť odovzdaný katolíkom. Po vzore iných miest na území Slovenska aj farnosť v Ružomberku začala pomýšľať o silnejšom pripútaní veriacich ku matke cirkvi. Jedným z prostriedkov mala byť postavená Kalvária. Prvý pokus o vybudovanie sa viaže k farárovi Jánovi Nepomukovi Záhorovi a k roku 1846. Dokonca medzi veriacimi bola na výstavbu Kalvárie zorganizovaná aj zbierka. Po jeho odchode do Nemeckej Ľupče aj vplyvom vznikajúcich spoločenských zmien myšlienka výstavby takmer upadla do zabudnutia. Ani o vyzbieraných peniazoch nikto nič nevedel, nenašiel sa žiadny záznam.

Až príchodom farára Andreja Kučmu v roku 1853 na farnosť do Ružomberka, myšlienka výstavby znova ožila. Po požehnaní nadriadených cirkevných orgánov a danej záruky mesta, že sa o kaplnky bude starať, bol dňa 15. augusta 1858 posvätený základný kameň a základy kostola ružomberskej Kalvárie. Stalo sa tak za prítomnosti honorácie mesta a početného zástupu veriacich. Do roka, do sviatku Povýšenia svätého Kríža, dňa 14. septembra 1859 posvätil miestny farár A. Kučma za prítomnosti 5 000 veriacich nový kostolík. Po pobožnostiach miestny farár pohostil až 50 vzácnych osobností.

Mesto pre výstavbu kostolíka darovalo kamenný a drevený materiál, piesok a do kostola drevené lavice. Výstavba kostola stála 1833 zlatých, z čoho mesto uhradilo 1056 zlotých. Ostatné prostriedky obetovali veriaci. Kostol je približne 16 m dlhý a 8 m široký s pôvabnou vežičkou a prvkami jednoduchého baroka. Aj vnútorné vybavenie po jeho dostavaní bolo zabezpečené zo zbierok a darov cechov kováčov, hrnčiarov, obuvníkov, krajčírov, garbiarov, kolárov a radu súkromných osôb. Z kaplnky, z cintorína na Rovni, bol zakúpený obraz Krista na kríži, lampa večného svetla, zvonček a štyri pozlátené gule. Jozef Chrenko zakúpil pozlátený luster v hodnote 54 zlotých.

V roku 1860 bolo na Kalvárii postavených 14 zastavení krížovej cesty. Výstavba zastavení stála 548 zlotých, z čoho mesto prispelo čiastkou 333 zlotých a tiež poskytlo stavebný materiál. Obrazy namaľoval tvrdošínsky maliar Maximilián Ráčkay za 98 zlotých. Postavená Kalvária bola prvou v Liptove. Stala sa miestom stretávania nielen veriacich, ale aj národovcov, kde mohli počuť slovenskú reč, po slovensky hovorené modlitby, kázne, po slovensky spievané náboženské piesne. Černovčania mali dlhé roky zaužívané, že vždy na Zelený štvrtok pred Veľkou nocou chodili na ružomberskú Kalváriu. Vždy išli večer okolo dvadsiatej prvej hodiny a vracali sa okolo druhej po polnoci.

Prvá oprava Kalvárie bola vykonaná v roku 1904 a zničené obrazy v zastaveniach boli nahradené plastickými obrazmi. Ďalšie renovácie boli v rokoch 1947-1948 a zatiaľ posledná v roku 1995. Pri prechádzke po Kalvárii je každému jasné, že oprava jednotlivých zastavení je aktuálna a v najbližšom období nutná.

Fotogaléria