Ružomberské Divadelné štúdio RosArt po covid-prestávke opäť pozýva divákov do hľadiska

RedakciaAktuality1.6.2021

Porozprávali sme sa s režisérkou ružomberského divadla Mariannou Stančokovou o súčasnej situácií, pandémií, o vzniku divadla, ktoré tento rok oslavuje 10 rokov a ďalších aktivitách, ktoré chystajú.

Ružomberské divadlo RosaThea pôsobí pri OZ RosArt. Kedy toto občianske združenie vzniklo a kto za ním stojí?

Občianske združenie vzniklo v roku 2010 a jeho prvou ambíciou bolo vytvoriť ružomberské divadlo, respektíve neprofesionálnu divadelnú scénu v Ružomberku. Divadlo vzniklo v roku 2011, tento rok si teda pripomíname 10. výročie jeho vzniku. Doposiaľ sme používali názov Ružomberské divadlo RosaThea, ale keďže od decembra 2019 máme vlastné priestory, ktoré sme pomenovali Divadelné štúdio RosArt, tak sme aj divadlo rovnomenne premenovali. RosArt vznikol z mojej iniciatívy. Kedysi som bývala v Likavke, kde som bola od malička súčasťou miestneho divadelného súboru, kde som hrávala spolu s maminou. Keď som sa neskôr presťahovala do Ružomberka zrodil sa nápad založiť divadlo, ale s inou, súčasnou dramaturgiou - a tak sa to celé začalo. Pôvodne som chcela hrať, ale keďže nám chýbal režisér, tak som skúsila réžiu a odvtedy som si zamilovala byť na druhej strane - v hľadisku, a nie stáť na javisku.

Čomu sa RosArt okrem divadla venuje?

Priorita je, bola a aj bude divadlo. Ale okrem toho robíme aj vzdelávacie aktivity, ktoré súvisia nejakým spôsobom s umením, či už sa to týka divadla, hudby alebo literatúry. Robíme herecké workshopy, rôzne tvorivé dielne pre písanie poézie a prózy, a podobne. Z Divadelného štúdia RosArt by sme chceli vybudovať kultúrne centrum, kde by si našli strechu všetci, ktorí majú záujem prezentovať svoje umelecké, kultúrne, občianske alebo vzdelávacie aktivity, ktoré robia či už na profesionálnej alebo neprofesionálnej úrovni. Chceli by sme, aby to bol živý organizmus, kde sa stretávajú ľudia rovnakého umeleckého a svetonázorového ladenia.

Je vašou ambíciou, aby v Ružomberku vzniklo profesionálne divadlo?

Určite existuje ambícia, aby z našich momentálnych „laboratórnych“ štúdiových podmienok vyrástla profesionálna scéna. Je našou snahou postupne profesionalizovať aj herecký súbor. Už teraz v ňom pôsobia aj študenti a absolventi konzervatória. Teraz sme v štádiu testovania, či Ružomberok má o stálu divadelnú scénu záujem. Ale ako sa zatiaľ zdá, súdiac podľa návštevnosti, tak áno.

Na akú tvorbu, prípadne na aký žáner sa v Divadelnom štúdiu RosArt zameriavate a prečo?

Venujeme sa predovšetkým súčasnej dráme, ktorá reflektuje život súčasníka, hovoríme súčasným jazykom o tom čo nás trápi, teší. Myslíme si, že súčasná dráma je možno komunikatívnejšia, lepšie zrozumiteľná, a hovorí najmä o tých veciach, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú.

Má divadlo stály súbor, prijímate aj nových členov?

Zostavu hereckého a tvorivého tímu vždy determinuje titul, ktorý práve študujeme. Máme stálych členov, ale sme otvorení aj novým spoluprácam.

Ako často pripravujete nové inscenácie a kde ich môžeme vidieť?

Zvyčajne pripravujeme jednu inscenáciu ročne, ktorá je zacielená na dospelého diváka, ale vzhľadom na to, že máme vlastné priestory, čo bol doteraz problém intenzívnejšieho rozvoja, chceme produkciu zintenzívniť. Okrem zacielenia na dospelého diváka by sme sa chceli venovať aj detskému a mládežníckemu publiku. Tvorba pre tieto vekové skupiny by mala mať aj výchovno-vzdelávací charakter, a preto aj malí a mladí diváci a diváčky budú aktívnou súčasťou predstavení, ako aj diskusného a hravého programu nasledujúceho po predstavení. Aj pre nás to bude nová skúsenosť, nakoľko sme pre tieto vekové kategórie predstavenia nerobili. A hovorí sa, že najmenší diváci sú tí najkritickejší, tak máme pred nimi aj patričný rešpekt.

Vzhľadom na to, že máme vlastné priestory a je našim cieľom jednu inscenáciu uviesť aspoň pre tisíc divákov na domácej scéne, čo pri kapacite 50 miest predstavuje cca 20 repríz, naša motivácia cestovať za divákom je nižšia. Práve preto by sme chceli divákov naučiť chodiť ku nám.

Získalo divadlo aj nejaké ocenenia, prípadne má za sebou aj iné úspechy?

Zúčastnili sme sa a naďalej sa aj budeme zúčastňovať na festivaloch a súťažných prehliadkach. Práve na takýchto prehliadkach sme získali rôzne ocenenia. Prakticky každá inscenácia, ktorú sme doposiaľ vyprodukovali, bola ocenená, či už za réžiu, objavnú dramaturgiu, scénografiu, kostýmy, hudbu, individuálny herecký výkon a podobne. A to nielen doma, ale aj v Čechách.

Ako ovplyvnila fungovanie divadla pandémia?

Kvôli obmedzeniam sme boli samozrejme nútení divadlo zatvoriť. V rámci možností sme pracovali aspoň na zveľadení interiéru. V druhej vlne pandémie sme už začali pripravovať inscenáciu. Nestretávali sme sa, ale mali sme ideové a čítacie skúšky online. To bola taktiež zaujímavá a nová skúsenosť robiť tak živé umenie, akým je divadlo bez živého kontaktu. Nielen bez divákov, ale aj bez hercov naživo. Niekedy internet nefungoval úplne spoľahlivo, prinieslo to aj veľa vtipných momentov. Budúci týždeň už začíname so živými skúškami, tak to budú opäť magické momenty zrodu inscenácie. Už sa nevieme dočkať!

Ako ovplyvnila pandémia kultúru v meste? Bude to mať dlhodobý následok?

Netrúfam si odhadnúť, aký vývoj nastane. Môže sa stať, že keďže sme sa veľmi dlho „postili“ od živej kultúry, pôjdeme sa rýchlo niekam kultúrne vyžiť a na druhej strane môže nastať situácia, že človek zistí, že niektoré veci mu v živote nechýbali a nechýbajú a zostane zasa len „vo svojej bubline“. Ale ja verím, že to nenastane.

Čo pripravujete najbližšie?

Už v júni uvedieme našu najnovšiu komédiu s názvom O.Y.E.P. Konkrétne v soboty 19.6. a 26.6. o 20.00 hod. v Divadelnom štúdiu RosArt na Podhore 18 – oproti Mestskej knižnici. Ak chcete vedieť, čo znamená tento tajuplný názov hry o mimo/manželských vzťahových peripetiách, príďte. Odporúčame si vopred rezervovať miesto na www.oz-rosart.sk, kde sa dozviete aj o všetkých pripravovaných podujatiach. A ďalšiu premiéru plánujeme na september.