Ružomberské rarity

František DianAktuality9.8.2026

V každom meste, každej obci popri každodennom živote a zabehnutých zvyklostiach sa vyskytujú mimoriadne udalosti, úkazy, rarity.

Niekedy si príroda pohrá s malým územím, inokedy zasiahne celý región. Pripomeňme si niekoľko udalostí z minulosti Ružomberka a jeho najbližšieho okolia.

Je odvážne o stredoveku hovoriť ako o období otepľovania a vplyve človeka na počasie. V roku 1572 bola taká teplá zima, že v Ružomberku a jeho okolí začali v januári stromy a kry pučať a vo februári vtáčatá vyliahli mláďatá. Boli aj také tuhé zimy a mínusové teploty, že v roku 1709 v januári zvieratá v lesoch pomrzli. V roku 1934 bolo v našom meste na jeseň tak teplo, že každý deň dedinčania na trhu predávali čerstvé jahody a huby - jesienky. Predávali ich až do 3. decembra. Dobytok na lúkach pásli až do Vianoc.

A zase iný extrém. V dňoch 18. - 20. mája 1955 nastala nečakaná zmena počasia. Z večer do rána nasnežilo, vrátila sa zima a mráz. Rozkvitnuté stromy a kry pomrzli, pastieri z pasienkov museli dobytok pozháňať do dvorov a ľudia povyťahovali zimné oblečenie.

Teraz niečo iné ako počasie. Na začiatku 18. storočia bol v panskej spoločnosti v Liptove veľký nedostatok poctivých žien. Úmrtnosť žien pri pôrodoch bola vysoká. Bohatí zemania si dievčatá vo veku 10 - 13 rokov peniazmi zaviazali za ich budúce manželky.

Naše okolie nie je seizmickou oblasťou. Ale v roku 1858 bolo v Ružomberku zemetrasenie 3. stupňa. Triasli sa zavesené riady, rozkolísali sa zvony kostolov. Podobné zemetrasenie sa zopakovalo aj v roku 1872. V oboch prípadoch vznikli len malé materiálne škody.

V minulosti mal richtár Ružomberka právo trestať previnilcov, mužov, palicovaním až do 100 rán a ženy korbáčovať až do 80 rán. Medzi menšie tresty patrilo postavenie na pranier, ktorý stál na Rínku pred farským kostolom až do roku 1890. Stál v miestach, kde stojí socha Panny Márie. Bol to okrúhly kamenný stĺp, na ktorom boli pripevnené putá na ruky a nohy, obruč na krk a na vrchu stĺpa bol symbol súdneho práva mesta, železná ruka držiaca meč. Raz sa kone s povozom na trhovisku splašili, povoz narazil do praniera a poškodil ho do takej miery, že magistrát mesta nemal záujem ho obnoviť.

V každej obci bola funkcia obecného hlásnika, ktorý v nočných hodinách bdel nad vznikom požiarov. Ľudia nemali hodiny a hlásnik trúbením a spievaním starodávnej melódie oznamoval koľká hodina odbila. Ružomberskí mestskí páni rozhodli, aby trúbku nahradila píšťalka. Ale to netrvalo dlho. V roku 1792 sa opäť vrátili k starodávnemu zvyku a trúbke z kravského rohu. Asi sa im zvuk píšťalky v nočnom spánku nepáčil. Funkcia hlásnikov bola v Ružomberku zrušená až začiatkom 20. storočia.

Na neupravených cestách povozy chodili tak, ako sa im dalo a zachcelo. V roku 1840 bolo nariadené, aby vozy chodili len po pravej strane. O autách sa nehovorí, pretože ešte neexistovali.

Keď bolo v roku 1774 v Liptove i v Ružomberku nariadené pestovať zemiaky, ktoré dovtedy nepoznali, ružomberskí mešťania sa tomu bránili. Až po telesných trestoch pristúpili k nariadeniu a sadili iba najmenšie množstvá. V ďalších, neúrodných rokoch, boli však radi, že ich zemiaky zachraňovali od hladu.

Od roku 1802 bol ružomberským poštmajstrom Imrich Madočáni. V rokoch 1848 -1849 bol horlivým prívržencom revolučnej uhorskej vlády. Keď sa k Ružomberku blížilo cisárske vojsko, z obavy pred potrestaním zakopal v záhrade pošty 800 zlatých a ušiel do Prosieka ku svojim dcéram. Keď sa po revolúcii vrátil späť do mesta, chcel si vziať ukryté peniaze, ale ich už nenašiel. Nikto, kto ho sledoval, bol rýchlejší.

Takmer v každej obci boli kostoly postavené od základu. Jeden z ružomberských kostolov, Kostol svätej rodiny v Rybárpoli nie. Vznikol prestavaním predajne potravín - konzumu v roku 1942. S veľkou slávou a početnými sprievodnými podujatiami bol vysvätený 8.decembra 1942.