
Slovenskí záchranári strávili v extrémnych podmienkach vo Venezuele celý týždeň pátraním po preživších po ničivom zemetrasení.
Išlo 15 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, päť príslušníkov Horskej záchrannej služby a štyroch psov. Medzi nimi bol aj Ružomberčan Július Janiga z Horskej záchrannej služby Donovaly, ktorého sme požiadali o rozhovor pre náš portál.
Bola to vaša prvá misia tohto druhu?
„Druhá, prvej som sa zúčastnil vo februári 2023 v Turecku, takisto po ničivých zemetraseniach.“
Čo vám ako prvé preblesklo hlavou, keď ste sa dozvedeli, že vás čakajú pátracie a záchranné práce vo Venezuele?
„Hneď vo mne zarezonovali pohľady z Turecka. Už som si vedel predstaviť, čo nás čaká, ako je tá krajina zdevastovaná. Takže už človek tušil, do čoho ide.“
Vy ste vycestovali so svojim štvornohým priateľom - špeciálnym psom?
„Áno. Je to lavínový pes Ajax, tiež špeciálne vycvičený na vyhľadávanie v ruinách, ktorého majiteľom je Slovenská republika a mne je pridelený ako psovodovi.“
Hlavne išlo o to nájsť preživších, ale vykonávali ste aj iné činnosti?
„Áno, primárna úloha bola nájsť živých ľudí a ich zachrániť. Avšak pri vypratávaní trosiek a vyprosťovaní, sme aj manuálne pomáhali.“
Ako vyzeralo tých päť dní, bol čas aj na odpočinok?
„Všetko sa odvíjalo od toho, aká ruina nám bola pridelená. Robilo sa šestnásť-sedemnásť hodín denne, až potom bol čas na nejaký oddych. Tu išlo o to, čo najskôr byť tam, ak by bola aspoň nejaká možnosť prežitia. V takýchto situáciách ide oddych bokom. Ubytovanie sme mali na bejzbalovom štadióne. Spalo sa v stanoch od hasičov.“
Keď ste prišli na miesto, aká katastrofa to bola vašimi očami?
„Veľká, no tie budovy neboli všetky až tak zrúcané ako pred tromi rokmi v Turecku. Nejaké objekty aj stáli. V Turecku išlo o totálne zdevastované prostredie.“
Čo vás čakalo po príchode na Slovensko?
„V Bratislave najprv zdravotné prehliadky a potom veterinárna prehliadka a včera prijatie u pána prezidenta.“

Foto: prezidentská kancelária
© 2026 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia