Sklenený podmorský svet

RedakciaAktuality11.3.2020

Život, najmä podmorský, ponúka mnohé inšpirácie pre rôzne druhy umenia. K nim patria aj sklenené objekty, ktoré sa zrodili v rukách Ivana Meliša.

Miniatúrne amfory, prívesky, ktoré dosahujú len niekoľko centimetrov dokazujú autorov cit pre detail. Ten nezaniká ani pri väčších objektoch, ktoré vážia niekoľko kilogramov. Všetky hrajú živými farbami, ktoré vidí človek pri potápaní sa v mori blízkosti koralov. Tento život, farby, ktoré vznikajú lomom svetla a každú chvíľu sa menia vlnami vody, učaril I. Melišovi. Ako on tvrdí, tak svet mora je pre neho miestom inšpirácii.

Životná cesta I. Meliša bola poznačená sklom

Veľkým medzníkom na nej bolo absolvovanie Učňovskej školy sklárskej v Lednických Rovniach. V štúdiu pokračoval na Odborní škole sklářské v Novom Bore v Čechách, kde sa zameriaval na umelecké stvárnenie individuálnych projektov z ručne fúkaného a tvarovaného skla. V roku 1968 emigroval do Austrálie. Usadil sa v Adelaide v Južnej Austrálii. Profesionálne sa začal výrazne prejavovať v druhej polovici sedemdesiatych rokov — bol jedným z prvých sklárov z bývalého Československa, ktorý sa angažoval na rozvoji štúdiového sklárstva v Austrálii. V sklárskej huti The Jam Factory Workshops (huť sídlila v bývalej budove továrne na výrobu džemu), kde viedol sklárske štúdio, zodpovedal za jeho produkciu a výchovu študentov.

Zaradený medzi 50 najlepších sklárskych výtvarníkov na svete

Začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia pôsobil I. Meliš aj ako umelecký poradca a pedagóg v adelaidskej College of the Arts, kde prispel k vzniku silnej generácie tvorcov a tradície moderného austrálskeho skla. Spolu s Pavlom Tomečkom v roku 1983 založili sklársku firmu Novart Glass, kde pôsobil ako riaditeľ až do roku 1992. Absolvoval množstvo samostatných skupinových výstav v Austrálii, Severnej Amerike ale i Japonsku a Thajsku, v rámci ktorých mu bolo udelených niekoľko medzinárodne uznávaných ocenení. V roku 1982 bol zaradený medzi 50 najlepších sklárskych výtvarníkov na svete. V tom istom roku sa stal osobnosťou Austrálie. Je jedným z aktérov hnutia tvorcov tzv. horúcich techník pri produkcii umeleckého skla. Typickými pre jeho tvorbu je séria Sea Shells (morské lastúry),

Ak niekto hľadal prepojenie I. Meliša s Ružomberkom, tak túto prezradil prítomným kurátor výstavy Dušan Mikolaj. Umelcova partnerka pochádza z Ružomberka a jeho dcéra a vnučka sú ružomberské rodáčky.

K veľkým snom I. Meliša patrí podmorská inštalácia asi jeho 500 sklenených lastúr a rôznych objektov v blízkosti koralov. More je nevyspytateľné, ale on sa ho nebojí. V tejto súvislosti veselo poznamenal: „

Ak morské vlny rozbijú moje diela, tak sa nič nestane. Zostanú v mori.“

Umelec sa netají, že by chcel na KU univerzite vytvoriť sklársky ateliér a aj tu vychovať svojich nasledovníkov.

Aktuálna výstava Ivana Meliša bude verejnosti dostupná potom, čo Univerzitná knižnica Katolíckej univerzity otvorí svoje brány.