Slávnosť ruží naplnila ružomberský farský kostol

RedakciaAktuality3.10.2025

Nevšedná vôňa a neopakovateľná atmosféra sprevádzali veriacich, ktorí 1. októbra prišli na svätú omšu do farského kostola v Ružomberku. Už pri vstupe do Božieho chrámu ich privítali veľké kytice ruží. Výzdobou bol pretvorený celý kostol. Podobne ako pred rokom, keď sa slávnosť ruží konala prvýkrát.

Oznámenie lákalo na návrat krásy

Na farskej internetovej stránke sa ešte pred svätou omšou objavilo pozvanie:
„S obrovskou radosťou vám oznamujeme, že tá krása je späť! Pripravili sme pre vás RUŽU NÁDEJE – KRÁSU, KTORÁ OSLAVUJE, oslavu viery a krásy prostredníctvom 3000 živých ruží v Jubilejnom roku, v mesiaci, ktorý je zasvätený nebeskej Matke. Príďte sa na chvíľu zastaviť, stíšiť a načerpať pokoj v priestore, ktorý bude dýchať vďakou a modlitbou. Pozvite rodinu a priateľov, s ktorými ste tu boli minule, aj tých, ktorí túto nádheru ešte nezažili.“

Nevšedná ružová záhrada v kostole bola sprístupnená v stredu na sviatok sv. Terézie z Lisieux.

Uctievanie relikvií a prednáška o nádeji

Po svätej omši nasledovalo uctievanie relikvií Terézie z Lisieux. Potom mala sr. Veronika prednášku na tému „Terézia z Lisieux a nádej“.

Sv. Terézia od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre (1873 – 1897), známa aj ako Terézia z Lisieux alebo „Malá Terézia“, patrí medzi najobľúbenejšie svätice Katolíckej cirkvi. Narodila sa 2. januára 1873 v Alençone vo Francúzsku do hlboko veriacej rodiny Martinovcov. Vo veku 15 rokov vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux. Hoci zomrela už ako 24-ročná, jej duchovné dielo, najmä kniha „Dejiny jednej duše“, sa stalo zdrojom inšpirácie pre milióny veriacich. Pápež Ján Pavol II. ju v roku 1997 vyhlásil za učiteľku Cirkvi, pričom zdôraznil jej „malú cestu“ dôvery a lásky.

Nádej uprostred bolesti

Sr. Veronika pripomenula, že Terézia prežila mnohé skúšky – smrť matky v detstve, vnútorné zápasy, prísny rehoľný život a predčasnú smrť na tuberkulózu. Napriek tomu jej posolstvo nesie odkaz nádeje v Božiu lásku.

„Terézia učila, že cesta k svätosti nespočíva vo veľkých skutkoch, ale v dôvere, že Boh prijíma aj tie najmenšie prejavy lásky. To dáva nádej každému, kto sa cíti slabý či bezmocný,“ zdôraznila prednášajúca.

V posledných rokoch života Terézia prežívala veľké bolesti, no písala: „Uprostred noci viery som stále spievala o nádeji.“ Verila, že Božia láska je určená pre všetkých a nikto nie je vylúčený. Aj preto je patrónkou tých, ktorí zápasia s beznádejou. Terézia z Lisieux zanechala jednoduchý, no hlboký odkaz: nádej sa rodí z dôvery v Božiu lásku, aj keď človek necíti nič, len slabosť a tmu.

Je patrónkou misionárov, Francúzska, ale aj všetkých, ktorí hľadajú nádej v každodennom živote.

Fotogaléria

Text a foto: Tibor Šuľa