Slávnostné vence v Dome UNESCO

RedakciaAktuality30.8.2021

Vznikali zásluhou šikovných rúk ľudovej umelkyne Zuzany Beňadíkovej z Valaskej Dubovej. Návštevníci sa pod jej vedením mohli zoznámiť so základmi tvorby slávnostných vencov. Dozvedeli sa o o ich význame v sviatočnom odeve dievčat. Pani Beňadíková už od malička mala blízko k ľudovým tradíciám a remeslám. Vyrastala v malej dedinke V. Dubová a ľudové zábavy a obyčaje ovplyvnili jej detstvo, aj mladosť. Výrobou part (čeleniek) sa začala zaoberať pred pár rokmi. Jej prvé výtvory boli hlavne pre deti - jednoduchšie jemne zdobené čelenky, na rôzne príležitosti a akcie. „K výrobe svadobných a slávnostných part ma inšpirovala dcéra, keď sa vydávala. Vtedy som pre ňu vyrobila prvú svadobnú a následne aj ďalšie pre známych a okolie. Absolvovala som kurz aranžovania, ktorý ma k tomuto remeslu ešte viac priblížil. Teraz je mojím koníčkom," povedala Z. Beňadíková.

Parta je tradičná časť ľudového slávnostného alebo svadobného krojového odevu. Označuje bohato ozdobenú, prevažne kvetovú čelenku, niekedy sa podobali až korunám. V 19. storočí bola parta súčasťou sviatočnej alebo obradovej úpravy hlavy dospelých slobodných dievčat. Nosila sa do kostola, na veľké cirkevné sviatky, aj pri niektorých tradičných obradoch jarného cyklu. Party vyrábali zručné ženy na dedinách alebo sa predávali na jarmokoch. Parta doplnená venčekom z rozmarínu, myrty alebo zimozelene bola hlavným znakom odevu mladuchy. Obdobnú partu ako mladucha, ale bez zeleného venčeka, mali aj svadobné družice. Mladuchy používali partu počas sobáša a následnej veselice, od začepčenia ju už vydaté ženy nemohli nosiť, ich každodennou pokrývkou hlavy sa až do konca života stal čepiec.

Koncom 19. storočia svadobnú partu postupne nahradil veniec mladuchy z umelých kvetov a so závojom. Základ party tvoril pás lepenky stočený do kruhu, ktorý bol obšitý textilom, najčastejšie zamatom. Doplnený bol našitými korálikmi, bortňami či kovovými čipkami. V niektorých regiónoch boli súčasťou party aj viaceré stuhy rôznych dĺžok, ktoré viseli okolo tváre alebo dolu chrbtom. Cieľom prezentácia remesiel vo Vlkolínci je predstaviť ich priestore, ktorý bol spätý s tradičným životom.

Text a foto: Tibor Šuľa