Slovenské národné povstanie v kronikách okolitých obcí

RedakciaAktuality23.8.2019

Vôbec prvá výsadková skupina partizánov prichádzajúcich na pomoc SNP zoskočila v Liptovskej Osade z 25. na 26. júla 1944. S veliteľom P. A. Veličkovom zoskočilo 12 vojakov. Výberom miesta bola Ploská. Pre hustú hmlu sa pilot zle zorientoval a miestom zoskoku nebola Ploská, ale Liptovská Osada. Jeden z parašutistov dopadol na vežu kostola Československej cirkvi husitskej , iný na strom a zlomil si nohu, rodák z Liskovej Demko padol na katolícky kostol, ďalší do sútoku Revúcej a Korytničky a ďalší na Hiadelské sedlo... Celý deň sa v horúčave škriabali lesmi, až v podvečer dorazili na hrebeň Prašivej. Nadviazali spojenie a zoznámili sa s ľuďmi na salašoch. Do 9. augusta bolo na Prašivú vysadených 61 parašutistov. Popri partizánoch z lietadiel zhadzovali aj zbrane a potraviny vo vreciach. Takéto vrecia padli aj za Turňou. Veliteľ žandárskej stanice Šarišský prišiel k jednému z vriec a začal si ho obzerať. Myslel si, že je v ňom parašutista a zvolal: „V mene zákona vstaň, lebo strieľam.“ Keď vrece nevstalo, rozkázal veliteľ HG odniesť ťažké vrece na žandársku stanicu. Vtedy Šarišský zbadal za poľom s obilím parašutistu s namiereným samopalom. Bolo mu náhlo odtiaľ utekať. Príhoda následne rozosmiala celú Osadu. V tomto období dochádzalo k náhodným stretom žandárov a partizánov. Ale obišlo sa to bez incidentov. Raz pri takomto stretnutí narazili partizáni na zamaskovanú pascu čaty žandárov a vojakov ružomberskej posádky. Veliteľ vojakov zavolal: „Ruky hore a odhodiť zbrane !“ Vtedy komisár Šagát z trojice partizánov zvolal: „Na koho chcete strieľať, na svojich bratov Slovákov, či na bratov Rusov ?“ Po krátkom rozhovore prestali byť žandári a vojaci nepriateľom partizánov.

V júli 1944 na vyšnom konci Liptovskej Lúžnej sa ukrylo viacero parašutistov. Obyvatelia proviant zhodený z lietadiel odnášali do priestoru Prašivej a odovzdávali partizánom. Zranení parašutisti boli liečení po domoch. V polovici augusta na Prašivej ostal len štáb s veliteľom Jegorovom a povstalci sa usídlili na vyšnom konci dediny. Pre nábor partizánov bola zriadená v dome Klimenta Kubinu kancelária, kde prichádzali dobrovoľníci z Ružomberka a z Rybárpola. Počet obyvateľov obce sa strojnásobil. V obci zriadili päť poľných kuchýň... V SNP padlo 23 občanov dediny a piati tragicky zahynuli, pri vynášaní potravín na Prašivú, keď ich v doline Banskô strhla snehová lavína.

V auguste 1944 sa v Liptovských Sliačoch o inom nehovorilo, len o ruských partizánoch. Prví sa s nimi stretli valasi v Latiborskej, kde bol bačom Ján Jacko-Pančiak zo stredného Sliača a na Všivavej, kde bol bačom Štefan Mojš. Tí boli prvými spojkami a hlavnými zásobovateľmi partizánov v okolí Prašivej.

Dňa 27. augusta 1944 prechádzal cez Liptovskú Teplú nemecký obrnený transportér a auto s vojakmi v smere na Ružomberok. Pred Turíkom sa dostali do stretu s partizánmi postupujúcimi od Ružomberka. Nemci sa otočili a chceli sa vrátiť naspäť do Liptovského Mikuláša. Ale do cesty sa im postavila iná partizánska skupina a Nemcov zlikvidovali. Obec Liptovskú Teplú obsadili partizáni a v nasledujúci deň bola vyhlásená mobilizácia mužov od 20 rokov do 40 rokov. Tí narukovali do ružomberských kasárni. Po potlačení povstania boli Nemci v obci ubytovaní po domoch a kone mali ustajnené po humnách. Jedni odišli a nahradili ich iní...

V Liskovej už od jari 1944 bolo organizované podzemné hnutie organizované komunistickou stranou. Dňa 28. augusta 1944 bol v dedine utvorený revolučný národný výbor. Po mobilizácii narukovalo z Liskovej 135 mužov, z ktorých v povstaní bojovalo 106. Väčšina bola začlenené do 6. taktickej skupiny 1. československej armády. Po potlačení povstania strach z nemeckých vojsk prinútil obyvateľov utiecť a skrývať sa v Liskovskej jaskyni. Nemci niektoré domy vyrabovali, z maštalí pobrali zvieratá, uprostred dediny si zriadili autodielňu a za mostom pri Váhu poľné letisko. Z Liskovej potom vysielali hliadky do okolitých hôr. Hľadali partizánov a vypaľovali chaty v okolí. Takto zapálili poľovnícku chatu pod Predným Chočom a turistickú, Hviezdoslavovu chatu pod Chočom. V dedine neustále hliadkovali dva tanky.

V Likavke sa mnoho mladých ľudí pripojilo k partizánom. Pred príchodom Nemcov takmer všetko obyvateľstvo zutekalo do Studničnej, lebo každý sa bál Nemcov. Nemci obsadili Likavku bez výstrelu 6. septembra 1944. Na druhý deň sa pokúsila povstalecká skupina pod vedením Štefana Pátera o znovu obsadenie obce, ale nepodarilo sa. Padol jeden Nemec a partizán Kordiak. Na začiatku septembra, pokiaľ ešte bola obec v rukách partizánov, Nemci bombardovali ružomberskú železničnú stanicu práve vtedy, keď na transport tam čakalo veľa Židov. Vyše dvadsať ich bolo zabitých a korytnické nástupište poškodené. Pred príchodom Nemcov do Likavky povstalci a partizáni vyhodili do povetria muničné sklady na Kramariskách. Výbuch bol taký silný, že zo stromov v okolí zostali len pahýle.

To boli iba úryvky z kroník niekoľkých obcí z obdobia SNP, ako spomienka na obdobie spred 75 rokov.

František Dian