So včelárom, aj s majstrom medoviny K. Olejníkom

Ján SvrčekAktuality26.8.2023

V expozícii Liptovského múzea v skanzene Pribylina sa konala už tradičná Včelárska nedeľa. Súčasťou zaujímavého programu v Múzeu liptovskej dediny bolo aj vyhlásenie výsledkov súťaží o najlepší med a medovinu. V kategórii Najlepšia medovina, kde bolo zaslaných šesť vzoriek, prvenstvo, na základe verdiktu odbornej komisie, patrilo Ružomberčanovi Karolovi Olejníkovi.

Ako toto ocenenia vnímate? - spýtali sme sa zanieteného včelára, ktorý svoj „rajón“ má pod ružomberskou Kalváriou.

„Samozrejme, len pozitívne. Netajím, bol som z toho dosť prekvapený. Aj keď nemôžem o sebe vyhlásiť, že sa radím medzi extra skúsených včelárov, no cítim sa v tomto odbore doma. Čo sa však týka výroby medoviny, tá nie je až taká moja doména. O to čerstvé víťazstvo si viac cením. Je to taká odmena za prácu, ktorú odvádzam, aj za čas, ktorý človek jej obetuje.“

Výroba medoviny, to je svojim spôsobom alchýmia, čo možno prezradiť z vášho receptu?

„Medovinu môžete vyrábať rôznymi postupmi, za tepla, za studena atď. Takisto mnohí požívajú rôzne ingrediencie. Ide o dlhotrvajúci proces. Konečný produkt sa odráža hlavne od kvality medu. Ten u nás na Liptove dosahuje špičkové parametre. V tomto smere určite tromfneme južanov. Napríklad vlani, sa mi v súťaži O najlepší med, v konkurencii 190 účastníkov, podarilo získať druhé miesto. Moja receptúra výroby medoviny je pomerne jednoduchá. Ja nepoužívam žiadne ingrediencie, či dochucovadlá. Tajomstvo vlastnej medoviny vychádza z medu, z pôdy a kvasiniek. Samotný postup výroby si však nechám pre seba.“

Odkedy sa venujete včelárskemu remeslu? Aké pohnútky boli za tým?

„Včelárom som jedenásť rokov. Bol ním aj môj starý otec. V mladosti ma však táto záľuba dáko neoslovila. Pre včelára je každý rok, akoby nový začiatok. Vždy prináša niečo nové.“

Nie je tajomstvo, že vaše včelie kráľovstvo láka aj medvede. Aké máte skúsenosti s „macami“?

„Žiaľ, bohaté. Návštevy medveďov sú pravidelné, aj keď nahlásil som len dve. Treba si uvedomiť, že tu ide o to najcennejšie, o ľudské životy. Veľmi ma mrzí naša legislatíva a nečinnosť orgánov, vrátane ministerstva životného prostredia. Keď som raz telefonicky kontaktoval pána Hletka zo Štátnej ochrany prírody, doslova mi položil telefón. Že je nedeľa. Zásahové tímy ku mne už chodia, obrazne, akoby na kávu. Tým však nič nezazlievam. Oni sú akurát hromozvodom všetkého. Stále však žijete s nepríjemným pocitom, čo všetko sa môže stať.“