Spamätávanie sa po výdatných dažďoch: ľudia počítajú škody

Spamätávanie sa po výdatných dažďoch: ľudia počítajú škody

RedakciaAktuality30.6.2020

„Máme vytopené celé prízemie, mali sme meter vody v dome. Obývačka, kúpeľňa, kuchyňa, garáž, komplet všetko,“ rozpráva so smútkom v hlase Rado Jacko z Nižného Sliača. Nasťahoval sa pred štyrmi rokmi a dnes musí začínať odznova. „Umývačka, elektronika i skrinky robené na mieru - všetky sú potrhané, dosky napuchnuté tak, že sa nedá zavrieť ani šúflík. Elektroinštalácia, omietky, zárubne, dvere, všetko je nepoužiteľné. Zbíjame podlahy, až do základov, do lepenky,“ hovorí o škodách, ktoré mu už štvrtý deň nedajú spať. V Nižnom Sliači kde býva, sa zlievajú dva potoky.

„Z Vyšného Sliača, Stredného, a ešte z lúk a hôr. A to všetko sa vylialo povyše nás. Bolo podľa mňa len otázkou času, kedy to príde. Už pred štyrmi rokmi nás topilo, no nie v takom rozsahu. Vtedy voda prišla „len“ po schodík. Nemali sme ešte ploty, dlažby, vtedy ma to až tak nezasiahlo. Ale už vtedy u susedov vytopilo pivnice,“ vracia sa na chvíľu do minulosti a pýta sa, prečo sa už vtedy s tým nič nerobilo.

„Urobili reguláciu potoka v Strednom Sliači a tu, kde to najviac treba to chýba,“ vyslovuje otázku, na ktorú nepozná odpoveď.

Koryto nepostačovalo

„Robili sme protipovodňové opatrenia v Strednom Sliači, V Nižnom Sliači sme približne pred 8. rokmi urobili úpravu koryta. To však pri takýchto výdatných dažďoch nepostačovalo, bolo úplne plné,“ priznáva riaditeľ Správy povodia horného Váhu Ružomberok, Štefan Repa.

„Na mieste, kde sa nachádza pohostinstvo Rak je nedostatočný priepust popod cestu. Aj keby bol v tomto roku urobený, tak tá voda by tadiaľ neprešla. Bola totiž v takom množstve, že do podzemia už ani nevchádzala, to všetko išlo von. To čo spôsobili dažde bol extrém, išlo o vyše storočnú vodu, neviem aké veľké by muselo byť to koryto, aby prenieslo tú záťaž,“ doplnil Repa.

Čo však bude ďalej, je nateraz otázne. Ako potvrdil, s obcou viackrát ohľadom regulácie komunikovali, ide však o dlhodobý proces. Podľa jeho slov budú tento týždeň spolu s odštepným závodom z Piesťan hľadať nové opatrenia a tiež, akým spôsobom zregulovať potok. „Pred niekoľkými rokmi sme spravili výrub i prečistenie potoka. Je to však nedostatočné a situácia je napätá. Avšak keď k nám príde žiadosť napríklad o premostenie, ľudia nepočúvajú, aby si urobili prepočet na vodu. Keď sa totiž robia nové premostenia a mostíky, navrhujú sa na storočnú vodu a ešte sa tam dáva rezerva 50 cm,“ vysvetľuje.

Približne mesiac budú odstraňovať následky povodne nielen v Liptovských Sliačoch, ale aj v okolitých obciach okresu, ktoré boli dažďami postihnuté. V Liptovských Sliačoch pomáha s odstraňovaním škôd aj armáda.

Následky aj v dolinách: Ludrovská dolina stratila svoju pôvodnú tvár

Voda narobila škody aj v prírode.

„V lokalitách, ktoré obhospodarujú Mestské lesy boli zaznamenané, až na pár výnimiek, len škody menšieho rozsahu, najmä na zvážniciach, ktoré dáme do poriadku počas niekoľkých dní. Výnimkou sú len Ludrovská dolina, dolina Hlaváč pred Liptovskou Osadou ako aj menšie zosuvy pôdy v oblasti Bieleho Potoka a Podsuchej,“ uviedol riaditeľ Mestských lesov Milan Šlávka.

Obec Liptovská Štiavnica má tri doliny – Zemiansku, Komornícku a Ludrovskú. Z týchto troch dolín prišla najväčšia sila, ktorá ničila ešte aj Liptovské Sliače. V dolinách už nemáme cesty, ale len nové korytá potoka. Ludrovská dolina vraj už nikdy nebude Ludrovskou dolinou,“ uviedol starosta Liptovskej Štiavnice Dušan Lauko.

Najhoršia situácia je pritom v Ludrovskej doline. Voda v tam pretiekla až cez cestu a vytvorila úplne iné koryto.

„Situácia v Ludrovskej doline sa dá naozaj prirovnať k prírodnej katastrofe. Obvyklé opatrenia, ktoré sa preventívne vykonávajú (čistenie odrážok na zvážniciach, čistenie koryta potokov a priepustov pod mostíkmi) sú účinné pri zrážkach bežného rozsahu. Obávam sa, že pri jave, ktorý sa vytvoril nad touto časťou Nízkych Tatier sú účinné len do istej miery,“ povedal ďalej k téme riaditeľ mestských lesov Milan Šlávka.

Ako podotkol, pri prietržiach mračien, ktoré sa nevytvárajú rovnomerne, ale len lokálne (čo znamená, že napríklad o pár km ďalej vôbec neprší) to odtokové pomery dolín len ťažko zvládajú. „Obávam sa, že pri súčasných klimatických zmenách sa takéto javy stanú takmer pravidlom,“ povedal.

„V prvom rade bude treba zamedziť ďalším škodám, a dolinu aspoň provizórne spojazdniť. Cesta leží na pozemkoch rôznych vlastníkov, užívajú ju viaceré subjekty a nie je na ňu založený list vlastníctva. No dohoda bude nevyhnutná. Doterajšia podoba doliny s mostíkmi a asfaltkou bude však pravdepodobne dosť vzdialenou budúcnosťou a zrejme sa bez pomoci štátu nezaobíde,“ konštatoval Šlávka.

V pondelok, 29. júna bol na obhliadke doliny krízový štáb z Okresného úradu so správcami toku, ktorý potom stanoví ďalší postup.

Ako potvrdil Juraj Pšeno, šéf krízového odboru pri Okresnom úrade v Ružomberku, asfaltová cesta do doliny prakticky neexistuje, je vytrhaná. „Vrch Salatín nevydržal nápor vody a tá sa potom vyliala do všetkých dolín,“ ozrejmil situáciu. „Najprv treba odstrániť sutiny, potom sa musia spevniť brehy. Odborníci a statici musia zhodnotiť, čo sa bude robiť a v akej miere,“ podotkol na záver.

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia