Spomienka na obete černovskej masakry

RedakciaAktuality28.10.2019

Obyvatelia Černovej draho zaplatili za svoj odpor voči vtedajšej uhorskej moci. Odmietli sa jej podriadiť a požadovali, aby ich novopostavený kostol vysvätil ich rodák – farár Andrej Hlinka. Vrchnosť však odmietla vypočuť ich prosbu a poslal tam svojho farára spolu so žandármi. Týmto nepozvaným hosťom sa do cesty postavili Černovčania. Uhorskí žandári dostali pokyn strieľať do zástupu nevinných ľudí.

Historické udalosti súvisiace s vysviackou černovského kostola priblížil v príhovore ružomberský primátor. Zdôraznil, že veriaci v Černovej odmietli, aby ich svätostánok vysvätil farár Martin Pazúrik. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom "porobiť poriadky". Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať svoju nevôľu v nedeľu 27. októbra 1907. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: "Strieľať!" Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

Poslankyňa Národnej rady SR Magdaléna Kuciaňová okrem iného uviedla, že Černovčania, tým že obkolesili prichádzajúce panstvo dali jednoznačne najavo svoj nesúhlas, svoju spolupatričnosť. Do tohto procesu zasiahli žandári, ktorí začali do davu strieľať. „Uvedené udalosti vyvolávajú zimomriavky na tele, zvlášť ak si uvedomíme, že išlo o absurdnú stratu životov ku ktorým vôbec nemuselo dôjsť,“ povedala poslankyňa

Černovský kostol posvätil napokon A. Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.

Obete černovskej tragédie pripomína pomník na miestnom cintoríne, ktorý dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry.

Text a foto: Tibor Šuľa