Spomienka na obete holokaustu

Spomienka na obete holokaustu

RedakciaAktuality10.9.2021

Ružomberčania si tiež pripomenuli smutné 80. výročie prijatia Židovského kódexu, ktorý znamenal začiatok vyčleňovania židovských spoluobčanov zo spoločnosti, ich ponižovania, ale bol aj začiatkom arizácie majetkov a nakoniec deportácie do táborov smrti. Pietna akcia mala vo všetkých mestách jednotný scenár, informoval hovorca mesta Ružomberok Viktor Mydlo.

V ružomberskej synagóge ju otvorilo o 10. 00 h rozozvučanie zvonov, po ktorom bude nasledovala minúta ticha a rozprávanie preživšieho profesora Pavla Traubnera. Vo videu okrem iného uviedol, že bývali pri parku do ktorého nemohli ísť psy a Židia. Raz sa tam hral, tak jeho mame povedali, aby sa to tak viacej nestalo, lebo ho zastrelia. Napriek útrapám, ktoré prežila jeho rodina, sa na nikoho nehnevá. Dokonca s pokorou po skončení vojny, keď´pracoval ako lekár, vyšetril aj gardistu, ktorý prenasledoval jeho mamu.

Po dojemných slovách profesora Traubnera zaznel prostredníctvom videoprojekcie príhovor generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivana Eľka. Poukázal v ňom, že po druhej svetovej vojne téma holokaustu zostala zabudnutá. Nespomínali sa osudy odvlečených ľudí do koncentračných táborov. Je správne, že teraz sa konajú spomienky na našich susedov. V tejto súvislosti podotkol: „Nech si nikto z nás nerobí z tejto udalosti politický marketing.“

Počas pietnej spomienky prečítali 70 mien židovských občanov, obetí holokaustu, a zapálili sviečky za každých desať prečítaných mien. Potom v ružomberskej synagóge zaznelo aj 20 mien ocenených titulom Spravodlivý medzi národmi a desiatich mien neocenených hrdinov bez zbrane.

Okamihy spomienkového podujatia Nezabudnutí susedia umocnili v hre na klavíri pedagogička Stefka Palovičová z Katolíckej univerzity v Ružomberku a umeleckým slovom Alexandra Staňová.

Židovský kódex prijala vláda slovenského štátu 9. septembra 1941. Legislatívna norma v rozsahu 270 paragrafov sumarizovala dovtedy prijaté protižidovské nariadenia a ďalej ich rozširovala.

Inšpiráciou sa síce stali nacistické Norimberské zákony, ale boli to predstavitelia vojnového slovenského štátu, ktorí vyhlásili vlastných občanov a občianky za menejcenných a vystavili ich prenasledovaniu, diskriminácii a deportáciám do koncentračných táborov. Väčšina z nich sa už nevrátila.

Na obnovu Židovského cintorína a postavenie pamätníka obetiam holokaustu v Ružomberku a an obnovu židovského cintorína v Námestove prispel v nedávnej dobe finančnou čiastkou prezident a predseda predstavenstva ECO – INVESTMENT a.s. Milan Fiľo.

Text a foto: Tibor Šuľa

© 2024 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia