Ružomberčania si tiež pripomenuli smutné 80. výročie prijatia Židovského kódexu, ktorý znamenal začiatok vyčleňovania židovských spoluobčanov zo spoločnosti, ich ponižovania, ale bol aj začiatkom arizácie majetkov a nakoniec deportácie do táborov smrti. Pietna akcia mala vo všetkých mestách jednotný scenár, informoval hovorca mesta Ružomberok Viktor Mydlo.
V ružomberskej synagóge ju otvorilo o 10. 00 h rozozvučanie zvonov, po ktorom bude nasledovala minúta ticha a rozprávanie preživšieho profesora Pavla Traubnera. Vo videu okrem iného uviedol, že bývali pri parku do ktorého nemohli ísť psy a Židia. Raz sa tam hral, tak jeho mame povedali, aby sa to tak viacej nestalo, lebo ho zastrelia. Napriek útrapám, ktoré prežila jeho rodina, sa na nikoho nehnevá. Dokonca s pokorou po skončení vojny, keď´pracoval ako lekár, vyšetril aj gardistu, ktorý prenasledoval jeho mamu.
Po dojemných slovách profesora Traubnera zaznel prostredníctvom videoprojekcie príhovor generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Ivana Eľka. Poukázal v ňom, že po druhej svetovej vojne téma holokaustu zostala zabudnutá. Nespomínali sa osudy odvlečených ľudí do koncentračných táborov. Je správne, že teraz sa konajú spomienky na našich susedov. V tejto súvislosti podotkol: „Nech si nikto z nás nerobí z tejto udalosti politický marketing.“
Počas pietnej spomienky prečítali 70 mien židovských občanov, obetí holokaustu, a zapálili sviečky za každých desať prečítaných mien. Potom v ružomberskej synagóge zaznelo aj 20 mien ocenených titulom Spravodlivý medzi národmi a desiatich mien neocenených hrdinov bez zbrane.
Okamihy spomienkového podujatia Nezabudnutí susedia umocnili v hre na klavíri pedagogička Stefka Palovičová z Katolíckej univerzity v Ružomberku a umeleckým slovom Alexandra Staňová.
Židovský kódex prijala vláda slovenského štátu 9. septembra 1941. Legislatívna norma v rozsahu 270 paragrafov sumarizovala dovtedy prijaté protižidovské nariadenia a ďalej ich rozširovala.
Inšpiráciou sa síce stali nacistické Norimberské zákony, ale boli to predstavitelia vojnového slovenského štátu, ktorí vyhlásili vlastných občanov a občianky za menejcenných a vystavili ich prenasledovaniu, diskriminácii a deportáciám do koncentračných táborov. Väčšina z nich sa už nevrátila.
Na obnovu Židovského cintorína a postavenie pamätníka obetiam holokaustu v Ružomberku a an obnovu židovského cintorína v Námestove prispel v nedávnej dobe finančnou čiastkou prezident a predseda predstavenstva ECO – INVESTMENT a.s. Milan Fiľo.
Text a foto: Tibor Šuľa
© 2025 Žijem v Ružomberku Ochrana súkromia