Spomienkové oslavy SNP vo Vlkolínci

RedakciaAktuality6.9.2021

Účastníci spomienky, medzi ktorými boli aj ružomberský viceprimátor Michal Lazár, predseda regionálnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Róbert Fajta, si uctili obete vojny položením vencov k pamätnej tabuli.

„Priamych účastníkov SNP je hŕstka, takisto je málo ľudí, ktorí by mohli dosvedčiť ako tieto udalosti prebehli, lebo sú už viac ako 80 roční. Práve preto je potrebné, aby tá studňa pravdy nestrácala vodu. Preto je potrebné organizovať, takéto pietne akcie nielen za účasti seniorov, ale ako tu vidíme, aj mladej generácie a detí,“ uviedol M. Lazár. Ďalej doplnil: „Nesieme dopustiť, aby rôzne ideológie a politici prekrútili to, čo sa v roku 19944 stalo. Nikdy nesmieme zabudnúť, že aj obyvatelia Vlkolínca bojovali za slobodu a pravdu a zaplatili za to najväčšiu daň, obetovali svoj život. Verím, že ak zachováme myšlienky úcty k týmto ľuďom, čo obetovali svojej životy, tak nikdy nezabudneme na tých, čo bojovali za našu slobodu.“

Podľa slov R. Fajtu by sme nemali dovoliť prekrúcať dejiny druhej svetovej vojny a SNP. Deformovanie pravdy o týchto udalostiach môže byť nebezpečne.

Nemecké vojská obsadili 6. septembra 1944 Ružomberok. Ustupujúce povstalecké jednotky sa zachytili v Revúckej doline na línii vrch Ostrô – Biely Potok s ľavým krídlom opierajúcim sa o priestor Vlkolínca. Ich rozhodujúcou úlohou bolo brániť prístup k Banskej Bystrici.

Už 10. septembra 1944 bol Vlkolínec evakuovaný, zostali iba starci, nevládni a tí, ktorí sa o nich starali. Veľký otras vo Vlkolínci nastal 22. októbra 1944, keď zaútočili jednotky brigády Dirlewanger (jednotka Waffen SS bola zložená najmä z trestancov, ktorí si nasadením na fronte vyslúžili odpustenie trestu; jej veliteľom bol Oberführer Oskar Dirlewanger)

Podľa dobových prameňov Nemci zavraždili pre peniaze jedného obyvateľa, zastrelili nevládnu ženu a zavraždili aj ďalších päť osôb bez ohľadu na vek. Keď sa evakuovaní Vlkolínčania vrátili domov, našli veľkú časť obce vypálenú. Celkom vyhorelo 42 domov, z toho 22 naraz z 22.- 23.10.1944. Niektoré domy boli opravené alebo nanovo postavené, ale ani ich počet, ani počet obyvateľov už nikdy nedosiahol predvojnového stavu.

Text a foto: Tibor Šuľa