Spomienkové stretnutie prípravy a výstavby Celulózky sa pripravilo z minúty na minútu

RedakciaAktuality17.5.2019

„Všetci sme už poriadne zostarli a stretávali sme sa len pri smutných udalostiach, keď odprevádzame kolegov a priateľov. S Jožkom Guregom sme si povedali, že by sa patrilo zorganizovať párty,“ privítal hostí s týmito slovami jeden z aktérov podujatia Ján Šavol a dodal, že je milo zaskočený v akom počte sa dnes dokázali bývalí kolegovia aj po rokoch stretnúť.

Pôvodne si organizátori mysleli, že sa stretnú len tí, čo robili na technickom úseku, ale prakticky za pár dní dokázali osloviť aj kolegov, ktorí riadili a organizovali výrobu prvých ton celulózy. Pracovníkov, ktorí pripravovali a stavali CPK pozdravil aj pán Miroslav Vajs, predseda Zväzu celulózo papierenského priemyslu Slovenska a člen predstavenstva Mondi SCP.

„Za tú dobu, čo vo vás CPK nechalo ten entuziazmus, s ktorým sme všetci na projekte robili, od zadania projektovej úlohy, cez peripetie zo štátnou expertízou a schvaľovacím procesom, až po všetky kroky, ktoré sme mali naplniť, aby sme boli v Ružomberku prvý, bola to práca náročná. Každý v tom súkolí bol dôležitý, projektant, sekretárka, stavebný dozor, riaditeľ. Nakoniec sa to podarilo. Pevne verím, že zorganizujeme ešte rozsiahlejšie stretnutie v roku 2021. Presne vtedy to bude 40 rokov, čo celulózka nabehla a prídu aj ľudia z Kanady“ povedal počas svojho príhovoru Oldřich Kettner, riaditeľ výstavbového závodu CPK.

Technický riaditeľ Mondi SCP zdôraznil to, že veci vo firme sa deň čo deň posúvajú dopredu a celulóza sa vyrába na najmodernejšom zariadení a podľa spoľahlivých technológií. „Staviame na tom, čo ste na začiatku urobili vy, čo ste sem dnes prišli. Niečo inovujeme a to nám pomáha zvýšiť výrobu a dodržiavať prísne environmentálne normy. Veľmi ma teší, že ste sa stretli, niektorí po mnohých rokoch a môžete zaspomínať na vaše pracovné časy,“ povedal technický riaditeľ Mondi SCP Vladimír Krajči.

Prvý riaditeľ závodu celulózky, František Stopka, si zaspomínal na toto obdobie. „Je naozaj toho veľa na čo nikdy nezabudnem. Ja som v celulózke robil, keď ešte nestála. Predtým som robil vedúceho racionalizačného odboru, ale zároveň som robil všetky prípravy technologické pre budúcu celulózku, vtedy ešte budúcu. Spolupracoval som s rôznymi inštitúciami, ale čo mi najviac to obdobie dalo boli služobné cesty, ktoré som absolvoval v zahraničí. Bol som vo Švédskych závodoch, Fínsku, Francúzsku, a tiež som veľa chodil do Sovietskeho zväzu. Pre celulózku som vypracoval všetky technologické postupy, počnúc vláknitou linkou, spracovaním odpadových lúhov, drevoskladom, bieliarňou, vlastne celý výrobný cyklus. Z Ružomberka som plánoval niekoľkokrát aj s manželkou odísť naspäť do svojho rodiska a keď sme boli rozhodnutí odísť povedali sme nie. Ja to tu opustiť nemôžem,“ zaspomínal so slzami v očiach prvý riaditeľ celulózky v Ružomberku.

Ďalej pokračoval, že on bol ten, ktorý celulózku mapoval hlavne po technologickej stránke. Mnohí sa ho v tom období pýtali, či vie čo si zobral na krk, a či z tej obrovskej zodpovednosti nemá strach. „Nie strach som naozaj nemal, tešil som sa, že rozbehneme niečo veľké. Potom sme s Jankou Streitovou robili spolu výber na personálne obsadenie pracovných pozícií. Kanaďania nám občas polichotili ako sme to výborne obsadili a ľudí pripravili,“ povedal František Stopka , ktorý v Ružomberku žije a vo fabrike pôsobil od roku 1958. Viac ako 10 rokov bol riaditeľom celulózky, ktorú by ešte tak rád navštívil. „Tak rád by som sa tam ešte pošpacíroval,“ povedal riaditeľ, ktorému sa po lícach začali kotúľať slzy. Boli úprimné. Plné hrdosti na to čo urobil aj pre nás Ružomberčanov.

Oľga Šotovová nastúpila do práce na úsek technickej kontroly výroby hneď po skončení vysokej školy. „Bol to rok 1981 a spomínam si najviac na to, aký skvelý kolektív zamestnancov sa v tom období zišiel. Veľmi dobre sme si rozumeli a všetky problémy vo firme sme riešili spolu. Ľudia boli ochotní prísť aj poobede aj v noci k nábehom a začiatkom, kým sa všetko ustálilo. Po tom som odišla pracovne do zahraničia na 11 rokov. Po návrate som sa do firmy vrátila naspäť a to na náročnú pozíciu Environmentálneho manažéra. Už to však potom bolo o niečom inom, ale neľutujem obdobie kedy som v našej fabrike pôsobila“ povedala pre portál Žijem v Ružomberku Šotovová.

Stanislav Bašnák, ktorý prešiel vo firme viacerými funkciami spomenul úsmevnú príhodu.

„Viete vždy všetko muselo ísť cez ústredné orgány, tie dávali konečné rozhodnutia, s tým sa nič nedalo robiť. Podarilo sa nám do fabriky pozvať vtedajších najvyšších politických predstaviteľov, ktorí mali rozhodujúce slovo. Viete, čo sme vtedy vymysleli? Možno si polovica z vás pamätá, keď ste vošli do sulfitovej prevádzky. Chlapi z tých varákov striekali celulózu, podmienky a pracovné prostredie tam boli ozaj ťažké, nepríjemné. Tí chlapi, čo tam robili, si zaslúžia veľkú úctu. Politických funkcionárov sme zobrali na exkurziu práve do týchto priestorov, kde sa každý bál chodiť. Muselo to na nich zanechať tvrdý dojem, pretože oni v Prahe rozhodli o budúcnosti Ružomberka. To rozhodnutie bolo pre Ružomberok spasením. “povedal tesne pred prípitkom Stanislav Bašnák.

Pre náš portál zaspomínal, že celý život robil v Celulózkach. Po škole sa rozhodoval, kam pôjde robiť. Ako s úsmevom prezradil rozhodla poloha nášho mesta, tá sa podľa jeho slov všetkým páčila. „Pritiahli nás hory a vaše prostredie. Práve v tom čase vzniklo SCP. Ja som prešiel vo firme všetkými funkciami ,robil som zmenového inžiniera, potom som sa stal riaditeľom závodu Supra,“ dokončil spomínanie pre náš portál Stanislav Bašnák.

Pavel Mojto prišiel do vtedajších Slovenských celulózok a papierní pracovať v roku 1962. Prax začal v dielňach so zámočníkmi, aj so starým ocom Vladka Krajčího, terajšieho technického riaditeľa Mondi SCP. Následne bol zaradený do odboru investičnej výstavby a tam pracoval až do obdobia vzniku výstavbového závodu. "Mal som na starosti v investičnom odbore dovoz strojov a zariadení pre fabriku. Keď vznikol výstavbový závod, riaditeľ Lipa mi ponúkol funkciu vedúceho odboru zabezpečovania dodávok a devízového zabezpečenia. Prvá naša veľká práca bolo obstaranie devíz, aby sa mohol uzatvoriť kontrakt. To bola kľúčová podmienka. Uvoľnenie devíz, čo dnes už je neznámy pojem, sme museli žiadať a až po ich pridelení mohol podnik zahraničného obchodu podpísať zmluvu so zahraničným dodávateľom," zaspomínal pre portál Pavel Mojto.

Obdobie rokov 1970-1990 bolo pre rozvoj ružomberskú celulózku a papierní zásadný význam. V tomto období sa začala realizovať modernizácia výroby, výstavba nových strojov, zariadení a zavedenie nových technológii. Bola rozdelená do 3.etáp -Výstavba Celulózky, Energetiky a Papierne.

Nová Celulózka sa začala stavať v roku 1978 a do prevádzky bola uvedená 1981 roku. Nový komplex zahŕňal technologické celky drevosklad, várňu, bieliareň, vysušovací stroj. Vybudované boli aj obslužné celky ako železničná doprava, vodné hospodárstvo, čistiareň odpadových vôd, regeneračný kotol, kotol na drevný odpad, v tom čase najvyšší 204m vysoký komín. Výstavba mala pozitívny dopad aj na občiansku vybavenosť a v meste vyrástli nové bytové celky, škôlky, obchody, komunikácie.

Tu bol základ pre dnešnú ambicióznu a úspešnú fabriku. Veľká vďaka patrí všetkým ľudom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na jej budovaní.